Československý pevnostný hraničný systém je stále unikátny

Nevšedný zážitok ponúkajú prehliadky obrovských pevností, ktoré boli vybudované pred druhou svetovou vojnou na obranu Československa.

Prechádzať sa desiatky metrov pod zabetónovaným povrchom zeme po kilometrových chodbách, vidieť strojovne a technické zázemie s vlastnou elektrárňou, vodným systémom a vzduchotechnikou, ojedinelé nákladné výťahy, obytné a skladové priestory, bojové a ďalšie objekty, to bol veľmi premyslený systém pre dlhodobý pobyt vojakov.

Najsilnejšie opevnenie je na severnej hranici s nemeckým Sliezskom. V Královohradeckom kraji sa zachovala podstatná časť objektov mohutného a vo svete unikátneho pevnostného obranného hraničného systému. Ten bol budovaný v rokoch 1935 - 1938, pretože nástupom Hitlera k moci v Nemecku sa zvýšila hrozba vojnového konfliktu. Aby v ňom malo Československo nejakú šancu s oveľa silnejším nepriateľom, výstavbou súvislej línie železobetónových objektov vyzbrojených guľometmi a delami chcela naša armáda zabrániť náhlej invázii.

Napriek veľkému tempu výstavby sa pôvodné plány ani zďaleka nenaplnili, aj keď bolo dokončených takmer 10 000 ľahkých a 265 ťažkých objektov i rozostavaných deväť pevnosti. Táto ekonomicky obrovsky nákladná činnosť vôbec neposlúžila pôvodnému účelu, pretože Mníchovská dohoda (30. 9. 1938) európskych mocnosti určila Československu vzdať sa pohraničnej oblasti i pevností v prospech Nemecka. Naši vojaci boli veľmi sklamaní nemožnosťou klásť odpor, aj tým, že sa otvorila cesta novej svetovej vojne.

Od apríla možno navštíviť pevnosť Dobrošov pri Náchode. Tá bola v roku 1968 prvým odtajneným a verejne prístupným opevnením. Po trojročnej rekonštrukcii túto národnú kultúrnu pamiatku vlani v máji sprístupnili verejnosti s moderným návštevníckym centrom, audiovizuálnou expozíciou a kinom, kde možno vidieť dokumentárny film z roku 2021 Tvrz Dobrošov s hranými záznamami mobilizačnej atmosféry. V centre je expozícia unikátnej zbierky miniatúr vojakov Československej armády prvej republiky, vojenských uniforiem a modelu pevnosti.

^{Pevnosť Dobrošov, vľavo pôvodná časť, vpravo vlani otvorené nové návštevnícke centrum.}

Výstava je doplnená interaktívnou audiovizuálnou technikou, možno si posedieť v 3D pozorovateľni netopierov aj zistiť, ako a prečo sa tam tieto nočné vtáky dostali. Na prehliadku pevnosti treba zísť po 226 schodov 40 metrov pod zem.

^{Pevnosť Dobrošov, 3D pozorovateľňa netopierov}

V nedokončenej kasárenskej časti pre 571 ubytovaných vojakov sú priestory pre kuchyňu, ošetrovňu, osobnú hygienu, sklady munície, potravín a odevov či kúpeľňa pre osoby zasiahnuté bojovým plynom. Miestnosti spája 1750 metrov chodieb v hĺbke 20 - 39 metrov. Časť z nich zdobia koľajnice na prevoz a preklad munície k výťahovej šachte.

Chodbami sa dá prísť do masívneho delostreleckého zrubu N-S 75 Zelený, pechotných zrubov N-S 72 Můstek a N-S 73 Jeřáb i do ďalších podzemných objektov.

^{Pevnosť Dobrošov, vojenská výstava v návštevníckom centre}

V blízkosti pevnosti Dobrošov je viacero bunkrov. Z nich pechotný zrub N-S 82 Březinka bol počas vojny zničený a Nemcami vyrabovaný. Od roka 1989 toto ťažké opevnenie spravuje Klub vojenskej histórie v Náchode a po náročnej rekonštrukcii je objekt pre 32 člennú posádku v plnom vybavení a zbroji v stave z jesene 1938, keď tam bola domáca armáda. Podľa odborníkov je to najlepšie obnovený bunker v hraničnej pevnostnej línii.

K najcennejším exponátom patria unikátna a funkčná filtračná miestnosť, jediná zachovaná pevnostná telefónna ústredňa, originálny sporák zakúpený z armádneho predaja v novembri 1938. Bunker má plynotesné dvere, miestnosti na spanie, umyváreň, splachovacie WC so septikom, strojovňu s agregátom, vzduchotechniku, 60 metrov hlbokú studňu, guľomety na nočnú streľbu. V roku 2002 nadšenci z klubu získali pôvodný kanón č. 173 vyrobený v plzenskej Škodovke, ktorý obsluhuje šesť ľudí. Našli ho v nórskom múzeu a po náročnom riešení cez rôzne ministerstvá sa vrátil späť.

^{Delostrelecký zrub R-S 79 Na mýtince, súčasť pevnosti Hanička}

Najlepší príklad zachovaného pevnostného komplexu je Hanička v Orlických horách. Delostrelecká pevnosť pomenovaná podľa blízkej osady bola dokončená v roku 1938. Chýbala jej väčšina vnútorného vybavenia, pretože ihneď a bez boja bola odovzdaná nemeckej armáde. Tá streľbou testovala odolnosť objektov a účinnosť delostreleckých granátov.

Pevnosť tvorí šesť bojových objektov trčiacich na povrchu s výsuvnou delostreleckou vežou vážiacou 420 ton, v podzemí sú prepojené 1,5 kilometrami chodieb. Tie spájajú aj kasárenské priestory, masívne haly pre veľké množstvo munície a potravinových zásob, aby vyše 700 členná posádka mohla bojovať v prípade obkľúčenia i niekoľko mesiacov.

^{Tri zo šiestich vysuvných delostreleckých veží pevnosti Hanička}

Technická kultúrna pamiatka má dva prehliadkové okruhy. Vstup do nej je cez mohutné špeciálne dvere hermetický uzavreté proti vode, požiaru a výbuchom.

"Druhé také dvere má pražské metro. Tento vchodový dvojposchodový objekt má štvrtú najvyššiu odolnosť aká existuje. Strop pokrýva tri a pol metrová železobetónová konštrukcia a podzemie chráni minimálne 20 metrová kamenná vrstva. Pevnosť má tri strojovne, funkčný rozvod vody z vlastného prameňa a ďalšie technické zázemie pre normálny život vojakov. Nemci tu robili v roku 1942 návštevy pre turistov. Po vojne bola pevnosť zavretá, od roku 1969 do 1975 sprístupnená verejnosti. Potom v nej ministerstvo vnútra 20 rokov realizovalo tajný projekt Kahan, čo bola skrytá aktivita pre prípad vojny. V roku 1985 tu pribudli povrchové objekty. Pevnosť je funkčná, len na revíziu elektriky dávame ročne 30 tisíc korún, sezónnu návštevnosť máme 18 tisíc ľudí V zime je pevnosť zatvorená kvôli netopierom,“ hovorí jej správca Pavel Minář.