Viedenské divadelné múzeum (Theatermuseum) predstaví pri príležitosti 160. výročia narodenia maliara Gustava Klimta novú kompozíciu jeho maľby Nuda Veritas.

"Gustav Klimt je stredobodom radikálnej obnovy, ktorá sa prejavuje vo viacerých oblastiach," povedala riaditeľka múzea Marie-Theresa Arnbomová. Táto obnova je podľa jej slov prítomná v maliarstve i vo svete opery.

Obraz Nuda Veritas (Nahá pravda) namaľoval Klimt v roku 1899. Od roku 1991 sa dielo nachádza v priestoroch kultúrnej inštitúcie Theatermuseum. V tomto múzeu budú okrem obrazu Nuda Veritas vystavené aj ďalšie umelcove diela.

Viedeň okolo roku 1900 je formovaná náladou odchodu v umeleckej, intelektuálnej a akademickej oblasti. Mesto má jedinečnú koncentráciu kultúrnych úspechov, ktoré tvoria základ viedenskej moderny. Keď Gustav Klimt v roku 1899 prvýkrát vystavil svoj obraz Nuda Veritas, je prvým prezidentom Viedenskej secesie od jej založenia v roku 1897 a jednou z vedúcich predstaviteľov secesného hnutia.

Obraz je výzvou za pravdivosť v umení a prosí o nekompromisné umelecké stvárnenie. Klimt týmto dielom reaguje na nepochopenie, s ktorým sa stretáva zo strany verejnosti. Povestná „nahá pravda“ vykročí vpred ako akt v životnej veľkosti, ktorý svojim divákom nastavuje zrkadlo.

„Poznaj sám seba“, čo sa zdá byť náročné, a Klimt ju korunuje citátom Friedricha Schillera: ‚AK VAŠE SKUTKY A VAŠE UMENIE NEMÔŽU POTEŠIŤ KAŽDÉHO = PROSÍM NIEKOĽKÝCH. POTEŠIŤ MNOHO JE HROZNÉ.“ Radikálne posolstvo! Hovorí to za všetko – a nie každý reaguje s nadšením.

V novom usporiadaní miestnosti Nuda Veritas v Theatermuseum obklopujú diela pochádzajúce z rôznych zbierok múzea hlboko symbolický obraz Gustava Klimta. Vytvorili ich súčasní umelci, ktorí, ako si to práca vyžaduje, našli svoje potvrdenie a vedenie vo vlastnej tvorbe: Hermann Bahr, spisovateľ a dramatik a jeden z najvýznamnejších zástancov viedenskej moderny. Anna Bahr-Mildenburg, slávna Wagnerova speváčka vo Viedenskej dvornej opere a Bahrova druhá manželka. Joseph Maria Olbrich, architekt secesnej budovy a vily Hermanna Bahra na viedenskom predmestí Ober Sankt Veit. Gustav Mahler, riaditeľ Viedenskej dvornej opery, dirigent a iniciátor reformy opery. Nakoniec Alfred Roller, jeho sympatický scénický výtvarník a jeho manželka Mileva Roller, maliarka a smaltérka.

Gustav Klimt sa narodil vo Viedni 14. júla 1862. Bol predstaviteľom viedenskej moderny a v roku 1887 ho zvolili za prvého prezidenta Viedenskej secesie. Stal sa tak hovorcom moderného umeleckého hnutia v Rakúsku.

VSTUPENKY

rNUlife.sk / theatermuseum.at / TASR / APA