Nové knihy, česká a slovenská premiéra celovečerného filmu Zátopek, bežecké a iné podujatia sú pripomienkou nedožitej storočnice svetoznámej bežeckej legendy akou je Emil Zátopek. Príbeh tohoto vytrvalca možno spoznať do 21. novembra 2022 na bratislavskej komiksovej výstave Jaromíra Švejdíka.

Pripravilo ju České centrum na chodníku Vajanského nábrežia v blízkosti lavičky Václava Havla a sochy Tomáša Garrigua Masaryka a otvoril veľvyslanec Českej republiky na Slovensku Tomáš Tuhý. Má názov „Keď nemôžeš, tak pridaj“ podľa jedného zo známych Zátopkových výrokov.   

Oveľa viac jeho vtipných a ďalších vyznaní, ale tiež rodinný, kontroverzný spoločensko politický a unikátne úspešný športový život dokumentuje nová expozícia v Lašskom múzeu v moravskom meste Kopřivnice.

Týka sa aj jeho manželky Dany Zátopkovej, ktorú okrem raritne presného dátumu narodenia s manželom spája olympijské víťazstvo a ďalšie športové úspechy v hode oštepom. Ten Emil vtipne použil na upratovaciu pomôcku v domácnosti, čo pozorný návštevník uvidí vo vitríne.

Výstava Zátopek človek a osobnosť obsahuje jeho dokumenty: rodný a krstný list, rodinné fotografie, vysvedčenie z piatej triedy, kde jednotkár mal z telesnej výchovy dvojku. Je tam vojenská knižka, rôzne ocenenia za športové výkony, štátne a ďalšie vyznamenania, čestné občianstvo Kopřivnic (8. 10. 1992), olympijská štafetová pochodeň z Los Angeles (1984), indiánske obrazy na stromovej kôre a iné dary, ktoré si doniesol zo zahraničia.

Mapa Zátopek vo svete zobrazuje 93 navštívených miest. Zaujímavý je album 74 spoločných fotografií Emila s Danou s ich podpismi, tiež vydané suveníry s menom či fotografiou slávnejšieho manžela, i aké stopy zanechal v kultúre a umení. Návštevník sa dozvie, že po Zátopkovi sú pomenované ulice v Austrálii, Francúzsku a Srbsku, aj že spolupracoval s tajnou službou, mal nepríjemnosti so štátnymi politikmi, bol prepustený z armády, šesť rokov pracoval ako robotník a žil v maringotke. Zoznam jeho pretekov od 21. 5. 1942 do 28. 10. 1957 s dosiahnutými časmi zaujme nielen atletických štatistov. Zaujímavé je, že tento vytrvalec absolvoval iba dva maratóny a oba na olympijských hrách. Priaznivci behu sa dozvedia o jeho tréningových metódach, aj že jeho najväčší súperi boli zároveň veľkí priatelia.

Zátopek dosiahol neopakovateľné svetové úspechy, ktoré podľa bežeckých expertov nie je možné prekonať. Do dejín nielen olympijského športu sa najviac zapísal v Helsinkách 1952, kde získal zlaté olympijské medaily v behu na 5 a 10 km i v maratóne. Vo všetkých troch disciplínach prekonal olympijské rekordy a maratónsku trať absolvoval vôbec po prvý raz.

Na predchádzajúcej olympiáde (Londýn 1948) zvíťazil na 10 km a druhý skončil na 5 km. V rokoch 1949 až 1955 vytvoril trinásť svetových rekordov na 5, 10, 20, 25, 30 km, v hodinovke a na míľových tratiach (6, 10 a 15). Bol prvým človekom na svete, ktorý zabehol 10 km pod 29 minút (28:54,2 dňa 1. 6. 1954 v Bruseli) a 20 km pod hodinu (59:51,8, dňa 29. 9. 1951 v Starej Boleslavy).

Tri razy ho v novinárskej ankete vyhlásili za najlepšieho športovca na svete (1949, 1951, 1952). V roku 1998 mu prezident Václav Havel udelil štátne vyznamenanie Medailu za zásluhy 1. stupňa. O rok neskôr bol vyhlásený českým olympionikom storočia i atlétom storočia. V roku 2000 mu prezident Medzinárodného olympijského výboru Juan Antonio Samaranch udelil medailu Pierra de Coubertina in memoriam.

Na verejnosti sú tri bronzové sochy Emila Zátopka: od roku 2002 pred olympijským múzeom vo švajčiarskom meste Lausanne, od roku 2014 v Zlíne a 16. 9. 2022 v Kopřivniciach pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia odhalili ďalšiu Zátopkovu sochu od výtvarníka Jaroslava Broža. V roku 2012 britská skladateľka Emily Howard zložila dvanásťminútovú mini operu Zátopek. Po ňom je od roku 1989 pomenovaná vesmírna planetka.

Novú expozíciu o osobnostiam Dany a Emila Zátopkových pripravovalo viac ako dva roky Krajské múzeum Kopřivnice pre svoje Lašské múzeum. To sídli v rekonštruovanej Šustalovej vile, ktorá je kultúrnou pamiatkou. Nachádza sa v mestskom parku Edvarda Beneša a je jednou zo zachovaných budov tohto typu obytnej meštianskej architektúry v Kopřivnici.

Vila je najstaršia múzejná budova v meste. Pre svoju rodinu ju v roku 1889 postavil Josef Šustala, syn zakladateľa kočiarskej továrne Kopřivnice Ignáca Šustalu. Rodina bývala vo vile do roku 1945, kedy bola ako iní Nemci vyhnaná z Československa. V roku 1947 budovu pridelili novozaloženému Lašskému múzeu.

rNUlife.sk / Pavol Erdziak / foto: tatramuseum.cz / titl. foto: Archiv MMO