Nová zlínska výstava Pamätník Tomáša Baťu 1933 - 2023 pripomína 90. výročie tohto architektonického skvostu na počesť veľkej osobnosti, akou bol štvornásobný starosta Zlína, svetoznámy zakladateľ obuvníckeho impéria a všestranný podnikateľ Tomáš Baťa (1876 - 1932).

V tomto objekte na piatich paneloch v prízemí možno spoznať textom a obrazom zdokumentovanú históriu budovy, ďalšie dejinné súvislosti potvrdzuje 70 fotografií na všetkých troch poschodiach. Novým exponátom sú vreckové hodinky, ktoré mal Tomáš Baťa so sebou počas tragického letu 12. júla 1932. Tie sú umiestnené v špeciálnej vitríne v tvare sklenenej trubice a spolu s replikou havarovaného lietadla Junkers F13 budú stálou súčasťou expozície.

„Hodinky darovala Baťova vnučka, ukazujú čas pádu lietadla, ktoré sa vo veľkej hmle rútilo na zem rýchlosťou 145 km za hodinu. Bola to obrovská tragédia a katastrofa pre celý región. Baťa tu všetko riadil a platil. Okrem továrne postavil školy, spoločenský dom, nemocnicu, byty, obchodný dom, divadlo, kúpalisko, Baťov kanál na dopravu uhlia a všeličo iné. Jeho zamestnanci mali najväčšie priemerné mzdy v štáte. Boli spokojní aj napriek tomu, že bol prísny a vyžadoval disciplínu,“ hovorí sprievodca výstavou Petr Hampl.

O Baťovej náhlej tragédii informovali svetové média. Následne boli do Zlína zaslané stovky sústrastných telegramov, aj od prezidenta Tomáša Garriguea Masaryka. Nekrológ napísal Karel Čapek. O rok neskôr na počesť tragicky zosnulého Baťu otvorili jeho pamätník, ktorý postavili za necelé štyri mesiace. Autorom je významný zlínsky architekt František Lýdie Gahura, ktorý navrhol monolitický železobetónový štvorcový skelet 6,15x6,15 metra so stĺpmi kruhového prierezu a sklenenými obvodnými stenami. Otvorili ho pri prvom výročí Baťovej smrti, za desať rokov ho navštívilo 1,5 milióna ľudí. Pamätník je považovaný za perlu svetového funkcionalizmu. Hlavným zmyslom tejto mimoriadnej stavby je prežitok priestoru, hry svetla a tieňov, zastavenia sa a upokojenia. Gahura objekt postavil ako pôsobivú a dôstojnú spomienku na vtedajšieho hýbateľa Zlína.

„Pamätník je v meste, aby ľudia mali k Baťovi bližšie, mohli sa prísť pokloniť k buste svojho šéfa, pretože jeho hrob je na tri kilometre vzdialenom cintoríne v lese. Architekt Gavura, ktorý má v Zlíne viac stavieb, ho postavil ako posledný objekt v službách Baťovej firmy. Pamätník je pietne miesto, je monumentálny aj veľmi intímny. Má tri lode, stĺpovú architektúru, prvé lampy s nepriamym osvetlením, steny z nepriehľadného skla, ale pri ich odfotení uvidíte vonkajšiu zeleň. Stavba napriek jednoduchosti skrýva rôznu symboliku. Je to Baťov chrám, fotogenický priestor,“ dodáva Petr Hampl.

Podľa neho je Pamätník majstrovské a vrcholné Gahurove dielo. Význam tejto architektonickej ikony presahuje hranice nielen mesta, ale aj Českej republiky. Vraj tam chodí veľa študentov architektúry a nechcú veriť, že nadčasová budova je taká stará. A nebola vždy Pamätníkom. Svoje poslanie prestala plniť v novembri 1944, keď vojnové bombardovanie vážne poškodilo sklenený plášť. Už pod záštitou premenovaného Domu umenia bola obnovená kultúrna činnosť v júni 1948 otvorením výstavy výtvarného umenia XI. zlínskeho salónu.

V rokoch 1954 - 1955 budovu prestaval akademický architekt Eduard Staša tak, aby viac ako 55 rokov slúžila Robotníckej filharmónii a Gottwaldovskej oblastnej galérii výtvarného umenia. V roku 1985 bol Dom umenia (pôvodne Pamätník Tomáša Baťu) zapísaný do Ústredného zoznamu nehnuteľných kultúrnych pamiatok Českej republiky. Mestské zastupiteľstvo v Zlíne v roku 2011 schválilo zámer obnovy budovy, o dva roky ju premenovali na Pamätník Tomáša Baťu. V rokoch 2016 - 2018 ho precízne rekonštruovali a 27. 5. 2019 opäť sprístupnili verejnosti.

rNUlife.sk / Text a foto: PAVOL ERDZIAK