V Bratislave vzniká nové divadlo. Svoju domovskú scénu našlo v legendárnom V-klube

Premiérou hry bazén (bez vody) už zajtra spustí svoju pravidelnú činnosť nové bratislavské nezávislé divadlo – Divadlo bez masky. Hra bude na Slovensku profesionálne uvedená po prvýkrát.

Na réžiu divadlo oslovilo mladú talentovanú režisérku Kateřinu Quisovú: „Naším cieľom bolo vytvoriť kvalitnú, divácky úspešnú divadelnú inscenáciu, ktorá skúma vzťah medzi divadlom, vizuálnym umením a bežným životom, zisťuje na základe akých spomienok a asociácií umenie s človekom komunikuje. Kladie nepríjemné otázky, ako napríklad aký je rozdiel medzi umelcom a psychopatom? Je umenie spoločensky akceptovaná deviácia? Kedy sa z človeka stáva umelec? A kedy sa z neho môže stať umelecký exponát?“

Hra bazén (bez vody), ktorú Ravenhill napísal v roku 2006, bola prvýkrát uvedená v Drum Theater Plymouth v tom istom roku. Ako námet hry mu poslúžili autoportréty americkej fotografky Nan Goldin zo začiatku 80. rokov 20. storočia. Na nich zachytávala svoju tvár po dobu niekoľkých týždňov po tom, čo utŕžila bitku od svojho priateľa, po ktorej skončila v nemocnici a takmer prišla o oko. Tieto fotografie poslúžili Ravenhillovi ako tvorivé východisko pre skúmanie deštruktívnej povahy vzťahov. Čo môže hra ponúknuť dnešnému slovenskému divákovi?

„Ravenhillovo ponímanie umeleckej komunity a vzťahu umeleckej tvorby k bolesti je v mnohých aspektoch podobné so súčasnou situáciou - utláčaná LGBT+ komunita, drogová závislosť, psychické problémy - to všetko sa tesne dotýka dnešných mladých umelcov. Je to ich život, ich problémy, ktoré ich inšpirujú, no zároveň sa javí, že práve citlivosť, alebo možno kreativita a komplexnosť mysle súčasného tvorcu môže byť predispozíciou k zmieneným problémom. Ide o zvláštny a bolestivý cyklus, z ktorého sa ťažko hľadá cesta von, ale ktorý zároveň produkuje niektoré z najoceňovanejších umeleckých exponátov. Je pravda, že čím vnútornejšia je bolesť tvorcu, tým kvalitnejšie umelecké dielo môže verejnosť očakávať?,“ zamýšľa sa režisérka Quisová.

Zaujímavosťou hry je, že jej text je napísaný ako monológ, no s vedomím, že v inscenácii sa objaví viac ako jeden účinkujúci. „V predslove k vydanému scenáru hry sa píše, že počet a pohlavie postáv je na rozhodnutí inscenátorov. Režisérka Kateřina Quisová sa rozhodla rozdeliť repliky medzi troch hercov, ktorým pridelila charaktery na základe Jungových archetypov. Tie ďalej rozpracovala silnou hereckou štylizáciou so zapojením pohybu“, priblížil zákulisie vzniku inscenácie dramaturg Divadla bez masky Roman Martinec.

Keďže Divadlo bez masky nemá stály súbor, režiséri a herci sa budú líšiť v každej hre. „Divadlo bez masky sme založili s ambíciou podporovať predovšetkým mladé talenty. V hre bazén (bez vody) preto účinkujú mladí herci – Sára Polyáková, Kristína Spáčová a Jakub Jablonský, ktoré môžu divákom známe z televíznych seriálov či z iných divadelných, ale aj hudobných projektov. V Divadle bez masky sme im chceli ponúknuť priestor, aby naďalej rozvíjali svoj umelecký potenciál“, povedala producentka divadla Katarína Šúchalová.

Okrem režisérky Kateřiny Quisovej sa na vzniku inscenácie podieľali Martin Kotúček a Michaela Mazalánová, ktorí sú aj autormi scénickej a kostýmovej výpravy, hudbu zložil český skladateľ Jindřich Čížek a umeleckou maskérkou je Eva Reháková.