Pes, kôň, mačka, ale pokojne aj koza či sova. Terapia za pomoci zvierat môže mať oveľa viac podôb, než si väčšina ľudí predstavuje. Dôkazom je aj vznikajúce Canis Centrum vo Zvolene – Sekier, kde k štvornohým „terapeutom“ pribudne aj koza.
Canisterapia nemusí byť jedinou formou pomoci, ktorú dokážu zvieratá človeku priniesť. V pripravovanom centre chystajú postupne vytvoriť priestor aj pre širšiu animoterapiu, kde popri psoch dostanú priestor menej tradiční zvierací pomocníci. Jedným z nich je približne 45-kilogramová koza Megi s výnimočným príbehom. Narodila sa na farme, kde chovajú kozy na mäso, krátko po narodení ju museli oživovať a matka ju odmietla. Dnes je vycvičená, socializovaná a jej prítomnosť využívajú pri práci s ľuďmi.
Canisterapeutické združenie Slovensko sa pri svojej činnosti dlhodobo venuje práci so psami. V novom centre vo Zvolene chce však ukázať, že pozitívny kontakt človeka so zvieraťom môže mať oveľa viac podôb. Ako pripomína odborná verejnosť, canisterapia využítva asistenciu psa, hipoterapia je spojená s koňmi a pri širšom pojme animoterapia môžu byť do vhodne nastavených aktivít zapojené aj ďalšie druhy zvierat.

„Zviera musí byť vhodné, pripravené, socializované a celý kontakt musí mať svoj cieľ aj pravidlá. Ak sú tieto podmienky splnené, možnosti práce so zvieratami sú oveľa širšie. Máme kozičku Megi a do budúcnosti počítame napríklad aj so sovami,“ približuje predseda Miroslav Suja z Canisterapeutického združenia Slovensko.
Predseda združenia zároveň upozorňuje na dôležitosť správneho používania pojmov v praxi. Canisterapia je totiž viazaná na prácu so psom, zatiaľ čo animoterapia predstavuje širší koncept. „Ak pracujeme s kozou, nemôžeme hovoriť o canisterapii. Chceme vytvoriť miesto, kde budeme zmysluplne zapájať rôzne zvieratá,“ dopĺňa Suja.
💔 🍼 Narodila sa na farme na mäso. Ako mláďa bojovala o život
Kozička Megi sa narodila na farme určenej na chov kôz na mäso. Už krátko po narodení prestala javiť známky života a chovatelia ju museli oživovať. Podarilo sa im ju zachrániť, no prišiel ďalší problém – vlastná matka ju odmietla. Od 3. marca 2025 sa o ňu preto stará Branislav Malevič, tréner canisterapie a predseda OZ Socializuj, ktoré sa špecifikuje na animoterapiu. „Odchoval som ju na fľaši. Prvé týždne spávala pri mojej posteli, pretože ju bolo potrebné kŕmiť každé dve hodiny. Dnes žije aj v spoločnosti oviec a má za sebou tréning navádzania, prítomnosti či cestovania autom,“ opisuje Malevič.
Ani po prvých náročných týždňoch však nemala vyhraté. Približne v deviatich mesiacoch si zlomila nohu a musela podstúpiť operáciu, pri ktorej jej nohu spevnili štyrmi skrutkami. Nasledovalo obdobie výrazne obmedzeného pohybu, no už vtedy si našla cestu k človeku, keď svojou prítomnosťou spríjemňovala vtedajšiu susedinu nemoc.
„Niektorí hovorili, že by mala ísť do guláša, no to pre mňa neprichádzalo do úvahy. Naša suseda za ňou chodievala a vravela, že je to pre ňu čistá terapia,“ spomína Malevič. Dnes má Megi približne 45 kilogramov a z kozy, ktorej život bol niekoľkokrát ohrozený, sa stal netradičný zvierací pomocník.
👵 🧠 Pri seniorkách a senioroch dokáže zviera otvoriť aj dávne spomienky
Pri animoterapeutických aktivitách pritom nejde iba o to, aby si človek zviera pohladkal. Kontakt sa dá využiť na podporu pohybu, komunikácie, pozornosti či rôznych poznávacích aktivít. Malevič má skúsenosť aj s využitím prítomnosti kozičky ako prirodzenej motivácie k prechádzke a pohybu. Špecifický význam môže mať hospodárske zviera najmä pri práci so seniormi.

„Keď k seniorom príde koza, pripomenie im obdobie, keď zvieratá sami chovali. Začnú rozprávať o domove a prirodzene sa cez to otvárajú ďalšie spomienky,“ vysvetľuje Malevič.
Možnosti práce s kozičkou sa však pri spomienkach nekončia. Do stretnutia možno zapojiť hladkanie, kŕmenie či poznávanie samotného zvieraťa a jeho tela. „Ľudia sa jej mohli dotknúť, pohladkať ju a od každého si zobrala zemiak alebo mrkvu. Vidím na reakciách ľudí, že to má zmysel,“ hovorí tréner. Jednou z ďalších možností sú jednoduché rozpoznávacie aktivity, ako práca s farebnými krúžkami umiestňovanými na rohy kozy, čo spája kontakt so zvieraťom s precvičovaním farieb, pozornosti, koordinácie či jemnej motoriky.
🦉 🏠 Canis Centrum nebude len o psoch
Práve podobné aktivity ukazujú smer, ktorým sa chce pripravované Canis Centrum vo Zvolene – Sekier postupne uberať. Hoci jeho základom zostáva canisterapia a práca so psami, ambíciou združenia je vytvoriť miesto pre rôzne formy kontaktov a intervencií za asistencie vhodne pripravených zvierat. Kozy môžu vďaka svojej zvedavosti, kontaktnej povahe a prirodzenému správaniu vytvárať priestor na rozvoj komunikácie, pozornosti, motoriky či budovanie vzťahu medzi človekom a zvieraťom.
„Aj koza môže byť pri správnom vedení súčasťou aktivít s deťmi či dospelými. Samotný kontakt, kŕmenie či česanie dokáže človeka motivovať k pohybu aj komunikácii,“ dodáva predseda Miroslav Suja.
Pri podobných aktivitách nie je rozhodujúci iba druh zvieraťa, ale najmä jeho povaha, socializácia, zdravotný stav a schopnosť bezpečne zvládnuť kontakt s rôznymi skupinami ľudí. Vznikajúce centrum vo Zvolene tak má byť miestom, kde sa budú stretávať rôzne formy intervencií za asistencie zvierat – od tých tradičných až po tie, pri ktorých návštevníkov prekvapí práve koza či sova.
⚡ 📢 NU: OVERVIEW: TERAPIA, KTORÁ SPÁJA ZVIERATÁ A ĽUDÍ
Vznikajúce Canis Centrum vo Zvolene posúva hranice tradičnej canisterapie. Spojením lásky k zvieratám, odbornej socializácie a citlivého prístupu k pacientom aj seniorom dokazuje, že aj zachránená kozička Megi dokáže vrátiť ľuďom úsmev, spomienky a chuť do života.
📜 Príbeh kozičky Megi: Od boja o život až po terapiu
Za prácou Megi s ľuďmi sa skrýva náročný príbeh:
- Ťažký štart do života: Narodila sa na farme určenej na chov kôz na mäso. Krátko po narodení ju museli oživovať a matka ju odvrhla.
- Starostlivosť a tréning: Od 3. marca 2025 sa o ňu stará Branislav Malevič (tréner canisterapie a predseda OZ Socializuj). Odchoval ju na fľaši (prvé týždne spávala pri jeho posteli kvôli kŕmeniu každé dve hodiny) a od začiatku ju socializoval so psami.
- Úraz a operácia: V deviatich mesiacoch si zlomila nohu a absolvovala operáciu (noha bola spevnená štyrmi skrutkami). Už počas rekonvalescencie spríjemňovala prítomnosťou dni susede v chorobe.
- Dnešný stav: Žije v spoločnosti oviec a barana, zvládala tréning navádzania, prítomnosti ľudí aj cestovania autom.
💡 Ako kozička pomáha ľuďom pri terapii?
Predseda združenia Miroslav Suja aj tréner Branislav Malevič zdôrazňujú, že kontakt musí byť pripravený, mať svoj cieľ, pravidlá a rešpektovať pohodu zvieraťa:
- Otváranie spomienok u seniorov: Pri práci so seniormi v zariadeniach dokáže hospodárske zviera pripomenúť obdobie z ich života, kedy sami chovali zvieratá, vďaka čomu sa prirodzene otvárajú ku komunikácii a spomínaniu.
- Motorika a koordinácia: Pre Megi sa pripravujú aj rozpoznávacie aktivity – napríklad umiestňovanie farebných krúžkov na jej rohy, čo podporuje precvičovanie farieb, pozornosti, koordinácie a jemnej motoriky.
- Vzdelávanie a pohyb: Ľudia sa učia o jej tele (funkcia rohov, tráviaci trakt), môžu ju pohladkať, nakŕmiť (mrkvou či zemiakom) alebo využiť prechádzku s ňou ako motiváciu k pohybu.
🔮 Rozdiel medzi termínmi a plány do budúcnosti
- Canisterapia vs. Animoterapia: Ako vysvetľuje Miroslav Suja, termín canisterapia sa vzťahuje výhradne na prácu so psami. Ak sa pracuje s kozou, ide o širší pojem animoterapia.
- Ďalší zvierací terapeuti: Centrum vo Zvolene – Sekier plánuje postupne zapájať rôzne vhodné zvieratá – do budúcnosti počítajú napríklad aj so sovami, ktorým sa venuje jedna z ich terapeutiek.
© 2026 Zdravie, Terapia & Press Media Service NULIFE.SK / Daniel Mičuda, foto: Canisterapeutické združenie Slovensko





Pridaj komentár