Umelá inteligencia (AI) zásadne ovplyvňuje pravidlá pracovného trhu a v najbližších rokoch kompletne premení spôsob, akým firmy definujú zručnosti svojich zamestnancov. Predpovedať presný vývoj na dva až tri roky dopredu je pre bezprecedentné tempo vývoja AI mimoriadne náročné.
To, čo sa dnes zdá byť nemožné, sa totiž môže už o niekoľko mesiacov stať úplne bežnou súčasťou každodennej práce, upozorňuje spoluzakladateľ projektu edubird Ľuboš Masný.
Otázkou nie je „či“, ale „kedy“ a „v akej miere“
Technológie neovplyvnia iba IT sektor alebo marketing. Umelá inteligencia bude postupne prenikať do výroby, zdravotníctva, školstva, obchodu, služieb, financií aj verejnej správy. Otázkou už pre firmy nie je to, či sa konkrétna profesia s AI stretne, ale kedy a v akej miere sa tak stane, vysvetľuje druhý zo spoluzakladateľov projektu edubird Juraj Zaťko.
Zároveň sa kvôli tomu dramaticky mení aj podstata konkurencie medzi ľuďmi. Najväčšou výhodou na trhu práce nebude samotný prístup k moderným AI nástrojom, ale schopnosť ľudí a firiem tieto systémy efektívne využívať. Čím skôr sa ich zamestnanci naučia reálne používať, tým skôr získajú pred ostatnými obrovskú výhodu. Efektívne nasadenie AI šetrí množstvo času aj peňazí a zvládne ho prakticky každý. Nástroje bežne pomáhajú pri písaní e-mailov, tvorbe marketingového obsahu či automatizácii administratívnych úloh.
Najväčšie chyby: Prístup ako k vyhľadávaču a zlé „promptovanie“
Najväčšou prekážkou pri zavádzaní umelej inteligencie nie sú samotné technológie, ale rigidný spôsob myslenia ľudí. Používatelia k AI často pristupujú len ako k obyčajnému internetovému vyhľadávaču, čím využívajú iba zlomok jej skutočného potenciálu. Systémy pritom dokážu pomáhať pri komplexnej analýze dát, riešení problémov či automatizácii procesov.
Medzi najčastejšie chyby v praxi patrí:
- Nedostatočný kontext: Používatelia nedodávajú systémom potrebné sprievodné informácie.
- Neefektívne „promptovanie“: Zadania pre AI sú často nepresné alebo príliš stručné. Čím viac relevantných informácií nástroj dostane, tým kvalitnejšie výstupy dokáže generovať.
- Nedostatok vedomostí: Väčšina ľudí nevyužíva AI naplno nie kvôli limitom technológie, ale pre chýbajúce návyky a vedomosti.
„Ide najmä o schopnosť rozumieť možnostiam AI, vedieť, kde a ako môže pomôcť v praxi, a zároveň poznať jej limity. Dôležitou súčasťou je aj zodpovedné a bezpečné používanie vrátane schopnosti kriticky vyhodnocovať výstupy, ktoré AI generuje, a uvedomiť si, že ide o nástroj na podporu rozhodovania, nie náhradu vlastného úsudku.“ — Ľuboš Masný, spoluzakladateľ edubird
Reakcia na technologický pokrok automaticky neznamená, že človek musí vedieť programovať. Pripravenosť na AI éru vyžaduje najmä otvorenosť, ochotu experimentovať a schopnosť neustále sa učiť, keďže nástroje sa menia extrémne rýchlo. Firmy sa dnes nachádzajú v rôznych fázach adopcie – kým niektoré AI aktívne optimalizujú, iné iba začínajú alebo sa jej stále obávajú. AI kompetencie sa tak definitívne stávajú novou formou digitálnej gramotnosti.
⚡ 📉 NU: TRH PRÁCE ZAŽÍVA BRUTÁLNY DARWINIZMUS, KTORÝ KORPORÁTY IGNORUJÚ
Varovania zakladateľov projektu edubird presne definujú tichú revolúciu, ktorá na slovenskom pracovnom trhu prebieha. Kým manažéri firiem a personalisti stále dookola omieľajú staré šablóny o „digitálnych zručnostiach“, umelá inteligencia medzitým reálne likviduje a transformuje celé pracovné pozície. Vyhlásenie Ľuboša Masného, že AI kompetencie sú novou formou digitálnej gramotnosti, tne do živého. Už nejde o to, či zamestnanec vie otvoriť Excel, ale o to, či dokáže pomocou správneho promptovania skrátiť svoju osemhodinovú rutinnú prácu na tridsať minút. Kto to nedokáže, stane sa na trhu práce prebytočným.
Najväčšou tragédiou slovenského biznisu je však spomínaný vyhľadávačový syndróm. Ľudia sypú do sofistikovaných neurónových sietí jednoslovné príkazy a potom sa sťažujú na priemerné výsledky. Tento nedostatok vedomostí a neschopnosť kriticky vyhodnocovať výstupy brzdia efektivitu firiem. Podniky, ktoré sa AI stále boja a blokujú ju, páchajú v priamom prenose ekonomickú samovraždu. Konkurenčná výhoda totiž nevzniká nákupom drahých licencií, ale vytvorením kultúry, kde zamestnanci denne experimentujú a posúvajú limity nástrojov. Čas na prebúdzanie sa skončil – trh práce zažíva brutálny technologický darwinizmus a prežijú len tí, ktorí prestanú s AI bojovať a začnú ju reálne riadiť ako nástroj na podporu svojho úsudku.
Technologický alebo digitálny darwinizmus
Tento pojem označuje fenomén, kedy technológie a spoločnosť napredujú rýchlejšie, než stíhajú firmy či zamestnanci reagovať. Platí tu rovnaké pravidlo ako v prírode: neprežije ten najsilnejší, ale ten, kto sa dokáže najrýchlejšie prispôsobiť zmenám (v tomto prípade nástupu umelej inteligencie a automatizácie).
© 2026 Technologické trendy, analýzy trhu práce, monitoring adopcie AI v podnikoch a elitné publicistické tímy NULIFE.SK / Daniel Mičuda, obr. : ilustračný,
Pridaj komentár