Vizionári dneška predpovedajú, že umelá inteligencia čoskoro stratí punc niečoho výnimočného a stane sa bežnou dennou komoditou – podobne ako elektrina či internet. Už to nebude len technologický trend, ale obchodovateľný štandard, ktorý bude prítomný v každom aspekte nášho podnikania i súkromia.
Najnovšie dáta zo slovenského trhu potvrdzujú, že táto budúcnosť k nám dorazila oveľa rýchlejšie, než sme predpokladali.
Prieskum: Ako je na tom Slovensko v používaní umelej inteligencie?
Slovenská spoločnosť prechádza v roku 2026 digitálnou transformáciou, akú sme doteraz nezažili. Nástroje umelej inteligencie (AI) dnes využíva už 78 % populácie, čo je takmer štvornásobný nárast v priebehu dvoch rokov. Štvrtina Slovákov s touto technológiou pracuje denne a u študentov dosiahla miera penetrácie absolútnu hranicu 100 %. Vyplýva to zo štúdie Inštitútu pre verejné otázky (IVO) „AI 2026 – Postoje obyvateľstva k umelej inteligencii na Slovensku“.
Hoci sa až 66 % Slovákov cíti byť o AI dobre informovaných, prieskum odhalil hlboký rozpor medzi subjektívnym pocitom a faktickou kompetenciou.
Sebavedomie verzus realita
Hoci sa dve tretiny Slovákov cítia byť o umelej inteligencii dobre informované, prieskum odhalil hlboký rozpor medzi subjektívnym pocitom a faktickou kompetenciou. Objektívne testy totiž ukázali kriticky nízku schopnosť identifikovať obsah vytvorený AI – správne ho určilo iba 21 % populácie. Tento fakt otvára dvere dezinformáciám a manipuláciám, pred ktorými nás pocit falošného bezpečia nechráni.
Efektivita ako hlavný motor
Najsilnejšie vnímaným benefitom AI zostáva úspora času a zvýšenie produktivity, s čím súhlasí až 82 % používateľov. Slováci oceňujú technológiu najmä v týchto oblastiach:
- Riešenie komplexných problémov: 73 % populácie považuje AI za užitočného pomocníka pri náročných úlohách.
- Kreatívny impulz: 71 % respondentov využíva algoritmy ako zdroj inšpirácie a nových nápadov.
Strach z dehumanizácie a „zakrpatenia“ mysle
Napriek pragmatickému využívaniu v práci pociťujeme v sociálnej oblasti silnú ostražitosť. Až 77 % populácie sa obáva dehumanizácie vzťahov a predstavy, že ľudia začnú uprednostňovať kontakt s AI pred reálnymi ľuďmi. U seniorov tento strach narastá až na 86 %.
Výraznou hrozbou je podľa Slovákov aj kognitívna atrofia. Až 76 % opýtaných má strach zo „zakrpatenia“ vlastnej kreativity a kritického myslenia v dôsledku delegovania úloh na algoritmy. Ďalších 70 % respondentov pociťuje hrozbu cielenej manipulácie ľudskými emóciami.
Paradox trhu práce a „šedá zóna“ vo firmách
Zaujímavý paradox prináša vnímanie ohrozenia pracovných miest. Zatiaľ čo 72 % populácie vníma AI ako systémovú hrozbu pre ľudskú prácu všeobecne, len 31 % ekonomicky aktívnych respondentov sa domnieva, že technológia nahradí konkrétne ich pozíciu.
Alarmujúcim trendom je však nekontrolované využívanie technológií vo firmách. Spomedzi zamestnancov, ktorí s AI pracujú, až 61 % využíva verejné nástroje v „šedej zóne“. Deje sa tak buď v rozpore s oficiálnymi zákazmi zamestnávateľa (32 %), alebo preto, že firma nemá stanovené žiadne pravidlá (29 %).
Budúcnosť patrí vzdelaniu, nie základným školám
Slovenská verejnosť rázne odmieta AI na prvom stupni základných škôl (73-percentný odpor), čo pramení z potreby chrániť prirodzený kognitívny vývoj detí. Podpora vzdelávania v tejto oblasti narastá až pri strednom školstve (62 %). Na druhej strane, 60 % dospelých si uvedomuje, že učiť sa pracovať s AI je nevyhnutné pre ich vlastnú konkurencieschopnosť.
NU: Sumár: „Slovenská spoločnosť sa v roku 2026 nachádza v stave pragmatickej, no ostražitej adaptácie. Zatiaľ čo v pracovnom prostredí AI prijímame pre jej efektivitu, v sociálnej oblasti pociťujeme silnú potrebu chrániť ľudskú podstatu pred technologickou dominanciou. Kľúčovým faktorom stability zostáva zvyšovanie digitálnej a etickej gramotnosti, ktorá funguje ako najúčinnejší nástroj na transformáciu iracionálneho strachu na racionálnu ostražitosť,“ dodal autor štúdie Marián Velšic.
rNUlife.sk / Andrej Pokorný, obr. : Unsplash
Pridaj komentár