Školstvo prepína na nový režim! Reforma prináša viac pochopenia a menej bifľovania, no rodičia majú prirodzené otázky. Budú deti vedieť čítať včas? Čo bude s písaním? Odpovede odborníkov a reálne skúsenosti z praxe nájdete v našom článku.
Kurikulárna reforma slovenského školstva vstupuje do ďalšej fázy. Po troch rokoch dobrovoľného zavádzania je dnes do zmien zapojených 944 základných škôl, teda takmer polovica všetkých škôl na Slovensku. Od septembra sa nový spôsob výučby začne postupne zavádzať na všetkých základných školách.
Slovenské základné školy stoja na prahu najväčšej zmeny za posledné dekády. Kým doteraz sa školy do nového spôsobu výučby zapájali dobrovoľne, od septembra 2026 sa reforma stáva realitou pre všetkých. Namiesto klasického memorovania má priniesť dôraz na porozumenie, kritické myslenie a flexibilitu. Práve táto voľnosť však medzi rodičmi vyvoláva vlnu otázok a neistoty.
Koniec bifľovania, začiatok cyklov
Zásadnou novinkou je rozdelenie ročníkov do troch vzdelávacích cyklov. Štát už nediktuje presné učivo pre každý jeden rok, ale definuje, čo má žiak ovládať na konci tretieho, piateho a deviateho ročníka. Školy tak získavajú slobodu nastaviť si tempo podľa potrieb svojich žiakov.
V kuloároch a na sociálnych sieťach sa však šíri obava: „Znamená to, že moje dieťa bude vedieť poriadne čítať až v tretej triede?“ Odborníci tento scenár jednoznačne vyvracajú. „Ciele nie sú definované tak, že žiak číta a píše v treťom ročníku. Očakávame, že dieťa bude po troch rokoch čítať veku primeraný text,“ vysvetľuje Petra Fridrichová z Národného inštitútu vzdelávania a mládeže. Flexibilita je tu preto, aby školy mohli pomôcť napríklad deťom zo zmiešaného jazykového prostredia najprv si osvojiť jazyk a až potom prejsť k samotnému čítaniu.
Čo na to rodičia a prax?
Kým ministerstvo vidí v reforme šancu na modernizáciu, rodičia sú rozdelení. Na jednej strane stojí túžba po škole, ktorá deti nebaví len „pre známky“, na druhej strane je strach z poklesu vedomostnej úrovne.
„Máme obavu, či po takejto voľnejšej výučbe budú naše deti pripravené na stredné školy a prijímačky. Bojíme sa, aby sa tá kreativita nezvrtla na chaos, kde sa deti nenaučia ani poriadne gramatiku,“ hovorí pani Martina, mama druháka zo základnej školy v Nitre.
Minister školstva Tomáš Drucker však ubezpečuje, že latka neklesá. „Neuľahčujeme deťom situáciu tak, že budú v treťom ročníku na úrovni šesťročných detí. Toto je zásadný omyl,“ zdôrazňuje. Podobné diskusie prebiehajú aj v susednom Česku, kde experti na vzdelávanie pripomínajú, že zmena je nevyhnutná. „Musíme si priznať, že dnešné školy často pripravujú deti na svet, ktorý už neexistuje. Ak ich naučíme len fakty, ktoré si vedia vygoogliť, v živote neuspejú,“ uvádza v správe k reforme český vzdelávací analytik.
„Kurikulárna reforma je odpoveďou na meniacu sa realitu, v ktorej dnešné deti vyrastajú. Nechceme, aby deti len vedeli, ale aby rozumeli tomu, čo sa učia a dokázali to používať v praxi. Preto meníme spôsob vyučovania tak, aby boli žiaci aktívnejší a rozvíjali zručnosti, ktoré budú potrebovať v živote,“ povedal minister školstva Tomáš Drucker.
Reforma reaguje na dlhodobé zistenia o výsledkoch žiakov, najmä v oblasti čitateľskej gramotnosti, porozumenia a schopnosti pracovať s informáciami. Nejde o pridávanie učiva, ale o zásadnú zmenu prístupu k vzdelávaniu – od memorovania k porozumeniu, kritickému mysleniu a praktickému využívaniu vedomostí. Zmeny reagujú aj na vývoj spoločnosti. Žiaci sú dnes vystavení väčšiemu množstvu podnetov, majú kratšiu mieru sústredenia a iné vzdelávacie potreby. Aj preto sa výučba viac zameriava na aktívne zapojenie žiakov, spoluprácu a prepájanie poznatkov s reálnym životom.
Písmo a aktívni žiaci
Ďalším mýtom, ktorý odborníci vyvracajú, je povinné zavedenie tlačeného písma. Školy majú stále jasne zadefinované, že sa učí písať spojitým alebo schváleným alternatívnym písmom – rozhodne však nie výhradne tlačeným.
Skúsenosti zo škôl, ktoré už podľa reformy učia, sú povzbudivé. Paulína Krivosudská, riaditeľka ZŠ Amosa Komenského v Seredi, potvrdzuje, že učitelia sa menia na facilitátorov. „Najvýraznejší posun nastáva priamo vo vyučovaní, kde sa žiaci stávajú aktívnejšími. Učitelia vytvárajú priestor na učenie, namiesto jednostranného odovzdávania informácií,“ hovorí.
Silný systém podpory
Reforma je sprevádzaná rozsiahlym systémom podpory. Učitelia majú k dispozícii kombináciu vzdelávania, metodickej podpory, mentoringu aj zdieľania dobrej praxe.
Za tri roky prešlo vzdelávaním viac ako 15-tisíc učiteľov. V regiónoch funguje sieť podpory, vrátane krajských pracovísk a regionálnych partnerov. Vznikla aj komunita stoviek pedagogických lídrov, ktorí pomáhajú kolegom priamo v praxi.
Dôležitou súčasťou sú aj metodické portály ako Vzdelávanie21 či Učíme, online kurzy, webináre a edukačné festivaly, kde si učitelia navzájom odovzdávajú skúsenosti. Od ďalšej fázy si školy budú môcť vyberať aj konkrétneho poskytovateľa podpory v ich regióne, ktorému najviac dôverujú.
Reforma je dlhodobý proces. Výsledky sa neprejavia zo dňa na deň, no už dnes je zrejmé, že školy sa na zmenu dokážu adaptovať. Cieľ je jasný: aby deti na Slovensku neovládali len fakty, ale vedeli ich používať – rozumeli, premýšľali a boli pripravené na život v 21. storočí.
NU: Nadhľad:
Reforma nie je o tom, že deti budú „menej vedieť“, ale o tom, že budú vedieť veci používať. Ak sa podarí preklenúť počiatočnú nedôveru rodičov a poskytnúť učiteľom dostatočnú podporu, slovenské školstvo môže konečne vystúpiť z tieňa 20. storočia. Flexibilita v rukách schopného pedagóga totiž nie je hrozbou, ale nástrojom, ako z vyučovania urobiť zmysluplný proces pre každé jedno dieťa.
rNUlife.sk / Daniel Mičuda, obr. : MINEDU
Pridaj komentár