Grafik, dizajnér, typograf, karikaturista, pedagóg, publicista, kurátor a organizátor výstav, svetovo uznávaný a oceňovaný vizuálny umelec Dušan Junek (1943) sa dočkal svojej prvej monografie. Na jej prezentácii a krste v zaplnenom Poľskom inštitúte v centre Bratislavy zažili účastníci dôstojný kultúrny večer a veľa sa dozvedeli o korporátnej dizajnovej identite i socialistickej dobe.
Miesto nebolo náhodné, pretože ako v úlohe konferenciera uviedol publicista Pavel Vitek, Junek tam okrem výstav realizoval cyklus diskusných večerov Polslovo, kde predstavoval slovenských výtvarníkov, spisovateľov, hudobníkov, divadelníkov, filozofov a iné osobnosti. Vyberal si diskutérov, dramaturgicky pripravil i uvádzal dvojhodinový program, k tomu vytvoril špeciálny plagát, ktorý venoval svojmu hosťovi.
Dlhoročná spolupráca s Poľským inštitútom
„S Poľským inštitútom spolupracujem takmer 40 rokov, spoznal som jeho mnohých riaditeľov. Inštitút predstavuje poľskú kultúru u nás, ja som navrhol program naopak, či by nebolo možné robiť besedy o vzťahu Slovákov k Poľsku. Na to prekvapujúco ihneď zareagoval riaditeľ Andrzej Jagodzinski. Keď mi oznámil termín prvého Polslova zhrozil som sa, že nemám nič pripravené, no on ma presvedčil že to bude, keď je to uvedené v programe. Veru mal som čo robiť, aby som to stihol. Program bol každý mesiac v rokoch 2012 až 2018. Prvý diskutér bol Daniel Hevier, čo potvrdzuje plagát tam v rohu. On je tu dnes spolu s Vitekom a grafickým dizajnérom monografie Martinom Mistríkom v opačnej úlohe Polslova, pretože mňa sa budú pýtať a ja som odpovedajúci“, prezradil Junek.
Spisovateľ, textár, výtvarník a hudobník Hevier – podľa Juneka umelec univerzál – svoje prvenstvo s úsmevom vysvetlil, že autor diskusných večerov za taký krátky čas nikoho iného nezohnal do programu. Na klavírnom krídle zahral a zaspieval čerstvo zloženú vlastnú pieseň Hommage Dušan Junek. Neskôr o ňom i minulom režime pridal ďalšiu pesničku, ktorá tiež zaznela v premiére aj derniére.
Ako dizajnér mnohých kníh Junek zdôvodnil, prečo si neurobil vlastnú monografiu a preniesol toto neľahké bremeno na o polovicu rokov mladšieho kolegu Mistríka. S obavou mu poskytol množstvo textových a obrazových dokumentov za 60 rokov tvorby. Na stretnutiach s nim zistil, že sa vzájomne rešpektujú a tak jeho obavy zmizli. „Som poctený dôverou. Mal som tisíce vecí od Dušana, čo mi vyhovovalo. Rád si všetko pozriem a roztriedim, aby som vytvoril zmysluplné časti knihy,“ prezradil svoj systém Mistrík a video prezentáciou komentoval členenie monografie: Svet začiatkov (i koncov), Svet tvorby (Kresba, Typografia, Logo + Corporate Identity, Plagát), Svet aktivít, Svet nielen obrazov, Svet najbližší(ch), Svet priateľov a Svet faktov.
Junekove výtvarne začiatky boli karikatúry, ktoré počas štúdií uverejňoval v periodikách. Najviac, stovky kresieb o ľudskej hlúposti v denníku Smena, za čo bol odmenený. Najskôr Slovenskou novinárskou cenou v roku 1968, o dva roky vyhodením zo školy a počas normalizácie zákazom činnosti, keďže jeho výtvarné postrehy boli vládnou mocou zhodnotené ako protirežimové. Aby sa vyhol stupňujúcim represiám, rozhodol sa pre zásadnú životnú zmenu.
Ťažké 70-te roky
„V sedemdesiatych rokoch nastali ťažké časy na tvorbu. Niektorí kolegovia sa dali na alkohol, niektorí sa zapredali. Ja som nerezignoval, tvoril som do šuplíka lebo som to mal rád a nič iné som nechcel robiť. V roku 1973 sme z Bratislavy odišli ako mladomanželia do Starej Ľubovne, ďaleko do izolácie na koniec sveta, kde sme nikoho nepoznali. Věruna Melčáková si ma zobrala v čase, keď to bolo pre mňa veľmi žalostné. Úspešne ukončila výtvarnú školu a mohla pokračovať v sľubne začatej kariére, no neopustila ma a bola mi oporou v najťažších časoch, nakoniec vydržala so mnou vyše 50 rokov. Jej, našej dcére Andree, trom ženám z Poľského inštitútu, editorke monografie Silvii Kružliakovej a ďalším kolegyniam, ktoré pre mňa veľa znamenajú, pri tejto príležitosti venujem symbolickú kyticu kvetov,“ zdôvodnil Dušan Junek svoju ďakovnú vložku v programe.
Po 15-tich rokoch návrat Junekovcov do Bratislavy v uvoľňujúcej sa spoločenskej atmosfére znamenal koniec vyhnanstva na sever Slovenska i nový, ale veľmi ťažký začiatok. „Vizuálna identita ma stále zaujímala. Počas izolácie som čítal knihy, sledoval časopisy. Keď v začiatkoch tvorby som ručne navrhoval obálku knihy, zrazu v digitálnej dobe som sa musel takmer 50-ročný úplne preorientovať. Neexistovali učitelia, bola to krutá samo výučba. Zvládol som to a každú zákazku som získal serióznou súťažou,“ spomínal Junek, ktorý v novej demokratickej spoločnosti si v roku 1990 založil štúdiou GRAFIQ.
Najznámejší bratislavský dizajn pre OLO
Začal sa intenzívne venovať grafickému dizajnu, tvoril loga, značky, grafické symboly, plagáty a ako samouk sa stal protagonistom komplexnej vizuálnej identite na Slovensku. Robil to pre bankové, obchodné, výrobné, poisťovacie, kultúrne inštitúcie, ale aj pre firmu na zber odpadu OLO, čo je v Bratislave jeho najviditeľnejšia dizajnérska práca.
Popri tom inicioval a s kolegami založil medzinárodné Trienále plagátu Trnava (1991), bol viceprezidentom medzinárodného Bienále grafického dizajnu Brno (1990 – 2000), organizoval desiatky výstav s účasťou špičkových autorov z celého sveta. Má za sebou množstvo aktivít i ocenení. Ako jediný slovenský dizajnér je laureátom ICOGRADA Achievement Award. Túto vrcholnú cenu v odbore mu v roku 2002 udelila Medzinárodná rada asociácií grafického dizajnu v Bruseli za celoživotnú tvorbu a mimoriadny prínos grafickému dizajnu vo svete. V roku 2005 bol v Cambridge nominovaný do 100 TOP Communicators of World a jeho tvorba je v roku 2018 zaradená do svetovej encyklopédii The History of Graphic Design 1890 – Today.
Takmer 400 stranovú knihu JUNEK DIZAJN:FOR:UM vydali vydavateľstvo VEDA Slovenskej akadémie vied a Slovenské centrum dizajnu. Okrem autorov z týchto inštitúcií sa textom podieľali ďalší odborníci zo Slovenska, Poľska, Japonska, Česka, Nemecka, Francúzska, Dánska a iných krajín. Program vyvrcholil krstom monografie, keď desiati spoluautori ju posypali nastrihanými písmenkami. Maroš Schmidt zo Slovenského centra dizajnu hodnotné podujatie ukončil konštatovaním: „Dizajn je vyššia forma umenia.“
rNUlife.sk / Text a foto: PAVOL ERDZIAK
Pridaj komentár