📉🇸🇰 Účasť na Expo 2025 v Osake stála 7,5 milióna eur: Štát vraj ušetril milióny vďaka zdieľanému pavilónu

BRATISLAVA – Slovensko na prípravu a účasť na svetovej výstave Expo 2025 v japonskej Osake vynaložilo celkovo 7,51 milióna eur. Táto suma predstavuje len približne 41,5 % z pôvodne plánovaného rozpočtu, ktorý presahoval 18 miliónov eur. Hlavným dôvodom úspory viac ako 10,5 milióna eur bolo rozhodnutie slovenskej vlády vzdať sa samostatného pavilónu a prezentovať krajinu v spoločných priestoroch s inými štátmi.

Záverečnú správu o účasti SR na výstave, ktorú dnes vláda vzala na vedomie, predložil minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak. Podľa rezortu sa podarilo úspešne naplniť ciele v oblasti hospodárskej diplomacie, vedy a kultúry pod hlavnou myšlienkou „Slovensko – Srdce inšpirácie“. Celý projekt organizačne zastrešila národná organizácia Slovakia Travel, pričom v aktuálnom roku 2026 už na tento účel neboli čerpané žiadne nové prostriedky.

📊 Malá plocha, veľký zásah: 3,8 milióna návštevníkov

Slovenská expozícia v pavilóne Commons-C mala rozlohu len 68 metrov štvorcových, čo je o polovicu menej ako priemerný pražský byt z úvodu nášho dnešného servisu. Napriek tomu dokázala vďaka inovatívnemu digitálnemu obsahu a LED panelom prilákať 3,8 milióna ľudí. To znamená, že náš stánok videlo takmer 13 % zo všetkých návštevníkov Expo 2025.

„Prezentácia krajiny sa sústredila na obraz moderného a inovatívneho štátu, ktorý dokáže efektívne komunikovať svoje témy aj v konkurencii 158 krajín sveta,“ zhodnotilo ministerstvo. Slovensko sa v Japonsku profilovalo nielen ako atraktívna dovolenková destinácia, ale aj ako technologicky vyspelý partner pre ázijských investorov.

🎭 Vyvrcholenie: Národný deň v Osake

Kľúčovým momentom slovenskej účasti bol Národný deň, ktorý pripadol na 10. septembra 2025. Slovensko vtedy v areáli Expo doslova ovládlo pódiá:

• Predstavilo sa vyše 180 účinkujúcich (folklórne súbory, operní sólisti či moderní umelci).
• Odohralo sa viac ako 85 vystúpení zavŕšených veľkolepým galavečerom.
• Prezentácia sa zamerala na 9 tematických okruhov vrátane vody, vína, inovácií a kultúrneho dedičstva UNESCO.

💰 Ekonomická bilancia Expo 2025 Osaka

Položka	Hodnota / Údaj
Konečné náklady	7,51 mil. EUR
Úspora oproti plánu	10,5 mil. EUR (58%)
Počet návštevníkov	3,8 milióna
Priemerná denná návštevnosť	20 000 ľudí
Rozloha expozície	68 m2

Hoci sa projekt nevyhol kritike za skromnejšie priestory v porovnaní s monštruóznym samostatným pavilónom susedného Česka, minister Huliak v správe zdôraznil, že slovenská cesta bola pragmatická a finančne zodpovedná. Polročná prezentácia v Japonsku, kde 90 % návštevníkov tvorili hostia z Ázie, otvorila dvere najmä pre slovenských vinárov a technologické firmy v oblasti zdravotníctva a udržateľnosti.

🍱 Čo očarilo Japoncov? (Kontrakty a virálne hity)

Slovenská expozícia sa stala nečakaným favoritom vďaka detailom, ktoré presne trafili japonský vkus pre „kawaii“ (roztomilosť) a zberateľstvo:

• Pexeso a najkrajšia pečiatka: Absolútnym hitom sa stala interaktívna stena s pexesom a zberateľská pečiatka do Expo pasov. Japonci sú známi vášňou pre pečiatky a tá slovenská bola v komunitách na sociálnych sieťach označovaná za jednu z vizuálne najkrajších na celej výstave.
• Maskot KINJI: Náš maskot vyrobený 3D tlačou z recyklovaného plastu z oceánov dokonale komunikoval tému udržateľnosti, ktorú Japonci vysoko oceňujú.
• Biznis úspechy: Slovenskí vinári (napríklad výrobcovia tokajských a slamových vín) nadviazali kontrakty s japonskými distribučnými sieťami a luxusnými hotelmi v Osake. Úspech zaznamenali aj firmy v oblasti čistého priemyslu a zdravotníckych inovácií, ktoré v rámci hospodárskej diplomacie podpísali memorandá o budúcej spolupráci s ázijskými partnermi.

💰 Porovnanie nákladov na EXPO (2010 – 2025)

Rozhodnutie pre spoločný pavilón v roku 2025 urobilo z Osaky jednu z najefektívnejších účastí v novodobej histórii Slovenska, najmä ak započítame infláciu a ceny v Japonsku.

Ročník EXPO	Miesto	Celkové náklady (cca)	Typ pavilónu
2025	Osaka (Japonsko)	7,5 mil. €	Spoločný (zdieľaný)
2020/21	Dubaj (SAE)	11,0 mil. €	Prenajatý (samostatný)
2015	Miláno (Taliansko)	4,0 mil. €	Samostatný (vlastná stavba)
2010	Šanghaj (Čína)	3,3 mil. €	Samostatný

Analýza úspor: Hoci sa účasť v Dubaji (2020) pôvodne plánovala na nižšiu sumu, celkový účet zo štátneho rozpočtu sa nakoniec vyšplhal na takmer 11 miliónov eur (vrátane nákladov viacerých rezortov). V porovnaní s tým je 7,5 milióna eur za Osaku výsledkom prísnejšej rozpočtovej disciplíny a efektívneho využitia digitálnych technológií namiesto drahých stavebných konštrukcií.

Tu sú víťazné momenty slovenskej expozície, ktoré v Japonsku zarezonovali najviac – od tekutého zlata až po technológie budúcnosti.

🍷 Slovenský triumf v Osake: Kto ovládol japonské poháre?

Najvyššie ocenenie a najväčší komerčný ohlas v Osake získalo vinárstvo Château Topoľčianky. Ich Slamové víno Alibernet získalo zlatú medailu v rámci prestížnej degustačnej prehliadky organizovanej počas Národného dňa SR.

Japonskí nákupcovia vyzdvihli najmä unikátnu technológiu spracovania hrozna, ktorá je v ázijskom regióne považovaná za luxusný artikel. Vďaka tomuto úspechu sa podarilo uzavrieť kontrakt na dodávky limitovaných edícií slovenských sladkých vín do siete japonských „boutique“ hotelov v prefektúre Hjógo.

---

🌿 TOP 3 inovácie v oblasti čistého priemyslu

Slovenská expozícia v rámci témy „Srdce inšpirácie“ predstavila tri technológie, ktoré Japoncov, ako lídrov v ekológii, fascinovali najviac:

1. Vodomerné systémy od slovenskej firmy GEVORKYAN: Prezentácia inovatívnych komponentov pre vodomery vyrábaných metódou práškovej metalurgie. Táto technológia je nielen ekologickejšia (minimálny odpad pri výrobe), ale komponenty sú plne recyklovateľné a extrémne odolné voči korózii v slanom prímorskom prostredí.
2. Slovenský bioplast z kuchynského oleja: Výskumníci zo Slovenskej technickej univerzity (STU) v spolupráci so súkromným sektorom predstavili v Osake certifikovaný biodegradovateľný plast P3HB. Ide o materiál, ktorý sa vyrába z použitého kuchynského oleja a v pôde či morskej vode sa rozloží bez zanechania mikroplastov.
3. Inteligentné čistenie odpadových vôd (Nanogreen): Technológia využívajúca nanomateriály na filtráciu priemyselných vôd, ktorá dokáže zachytiť aj zvyšky liekov a mikroplastov. Pre Japonsko, ktoré čelí výzvam spojeným s čistotou oceánov, išlo o jeden z najdiskutovanejších slovenských projektov.

„Japonsko nehľadá len hotové výrobky, ale najmä spoľahlivé technologické riešenia. Naše inovácie v oblasti obehového hospodárstva ukázali, že aj malá krajina v srdci Európy môže byť technologickým lídrom,“ uviedla národná agentúra Slovakia Travel.

rNUlife.sk / red., foto: Slovakiaexpo