LONDÝN / WASHINGTON – Svetové trhy s drahými kovmi zažívajú bezprecedentný otras. Ceny zlata a striebra vyleteli na svoje historické maximá po tom, čo americký prezident Donald Trump pohrozil zavedením represívnych ciel voči ôsmim európskym krajinám. Dôvodom tohto radikálneho kroku je ich nesúhlas s Trumpovým obnoveným zámerom na prevzatie Grónska do správy Spojených štátov.
V pondelok 19. januára 2026 sa cena zlata vyšplhala na závratných 4 689,39 USD (približne 4 036,66 eura) za uncu. Podobný trend sleduje aj striebro, ktorého hodnota vzrástla na 94,08 USD za uncu. Podľa správy portálu BBC, o ktorej informovala agentúra TASR, investori v obave pred eskaláciou obchodnej vojny masívne utekajú k drahým kovom, ktoré sú v časoch geopolitickej neistoty považované za „bezpečný prístav“.
Obchodná vojna o Arktídu
Jadrom sporu je Grónsko, strategicky dôležitý ostrov, o ktorý Donald Trump prejavil záujem už počas svojho prvého funkčného obdobia. Keďže európski lídri tento zámer opätovne odmietli, Biely dom prešiel k ofenzíve. Trump v sobotu 17. januára oznámil, že od 1. februára 2026 plánuje zaviesť 10-percentné clá na tovary z týchto krajín:
- Škandinávia: Dánsko, Nórsko, Švédsko, Fínsko.
- Západná Európa: Francúzsko, Nemecko, Veľká Británia, Holandsko.
Prezident zároveň varoval, že ak krajiny nezmenia svoj postoj, clá sa môžu neskôr zvýšiť až na 25 %. Táto hrozba zasiahla európske akciové trhy a vyvolala okamžitú reakciu Bruselu.
Európa pripravuje odvetu v miliardách
Európska únia nenecháva Trumpove hrozby bez odozvy. Podľa predbežných správ pripravuje Komisia odvetný balík ciel na dovoz z USA v hodnote 93 miliárd eur. Tento scenár vyvoláva u ekonómov obavy z globálnej recesie a narušenia dodávateľských reťazcov, ktoré sa len nedávno stabilizovali.
Ekonomická neistota spojená s týmto konfliktom len podčiarkuje dlhodobý trend rastu drahých kovov. Cena zlata totiž len za minulý rok vzrástla o viac ako 60 %, čo odráža rastúce napätie medzi svetovými mocnosťami. Analytici upozorňujú, že pokiaľ nedôjde k diplomatickému upokojeniu situácie okolo Grónska, hranica 5 000 USD za uncu zlata môže byť pokorená už v najbližších týždňoch.
📉 Krvavý pondelok na kryptotrhu
Po víkendovom oznámení ciel voči ôsmim európskym krajinám došlo k masívnemu výpredaju. Hlavné kryptomeny reagovali nasledovne:
- Bitcoin (BTC): Odpísal približne 3,6 % a jeho cena klesla pod hranicu 92 000 USD. Ešte pred pár dňami (14. januára) sa pritom blížil k úrovni 98 000 USD.
- Ethereum (ETH): Zaznamenalo ešte hlbší prepad o 4,9 %, pričom sa obchoduje okolo úrovne 3 200 USD.
- Solana (SOL): Patrí k najviac zasiahnutým s poklesom o viac ako 8,6 %.
Podľa údajov z platformy CoinGlass bolo za posledných 24 hodín zlikvidovaných viac ako 600 miliónov dolárov v býčích (long) pozíciách, čo ešte viac urýchlilo cenový pád.
Prečo krypto padá, keď zlato rastie?
Vzťah medzi týmito dvoma aktívami je v januári 2026 napätý. Kým zlato ťaží z statusu stopercentne bezpečného prístavu, kryptomeny trpia kvôli niekoľkým faktorom:
- Risk-off nálada: Inštitucionálni investori pri hrozbe obchodnej vojny medzi USA a EÚ okamžite znižujú expozíciu v aktívach s vysokou volatilitou.
- Sklamanie z Trumpových sľubov: Trh je stále citlivý na Trumpovu politiku. Hoci v roku 2025 sľuboval zriadenie národnej bitcoinovej rezervy, jeho reálne kroky (založené len na konfiškáciách, nie nákupoch) časť investorov sklamali.
- Likvidita: Obchodná vojna a hrozba inflácie v USA môžu viesť k tomu, že Federálny rezervný systém (Fed) bude musieť držať úrokové sadzby vyššie, čo odčerpáva likviditu z krypto-trhu.
Výhľad na najbližšie dni
Analytici (napr. z Bloomberg či BTC Markets) vidia kľúčovú podporu pre Bitcoin na úrovni 90 000 USD. Ak táto hranica neudrží nápor výpredajov, hrozí pád k úrovniam okolo 75 000 – 80 000 USD. Naopak, ak sa situácia okolo Grónska upokojí, inštitucionálne prítoky do ETF by mohli ceny stabilizovať.
Zatiaľ čo majitelia zlata oslavujú historické maximá, kryptomenoví investori vstupujú do týždňa s obavami. Situácia ukazuje, že „digitálne zlato“ má pred sebou ešte dlhú cestu, kým získa rovnakú dôveru v čase krízy ako to fyzické.
Situácia okolo Grónska sa tak z bizarného diplomatického návrhu zmenila na reálnu ekonomickú hrozbu, ktorá priamo ovplyvňuje peňaženky investorov aj bežných spotrebiteľov na oboch stranách Atlantiku.
rNUlife.sk / Daniel Mičuda, foto: ilustračná
Pridaj komentár