Nórsko, ktoré je najväčší producent ropy a zemného plynu v Európe (mimo Ruska), plánuje zriadiť špeciálnu komisiu. Jej úlohou bude skúmať potenciálne scenáre pre národnú ekonomiku po skončení sa éry ropy. Tento záväzok získala menšinová labouristická vláda od Strany zelených výmenou za podporu vládneho návrhu rozpočtu na rok 2026.
Komisia pre transformáciu hospodárstva
Za svoju prosperitu Nórsko vďačí rozsiahlym zásobám uhľovodíkov, ktoré sú však zodpovedné za klimatickú zmenu a ich produkcia začína klesať. Strana zelených tento krok víta, hoci ich ambiciózny cieľ – postupné ukončenie používania uhľovodíkov do roku 2040 – dohoda zďaleka nenapĺňa.
„Začíname písať poslednú kapitolu v histórii nórskeho ropného priemyslu,“ uviedla predstaviteľka Strany zelených Ingrid Lilandová.
Úlohou Transformačnej komisie bude:
- Skúmať rôzne scenáre a opatrenia pre zlepšenie adaptability nórskeho hospodárstva.
- Zamyslieť sa nad tým, ako efektívnejšie využívať pracovnú silu a prírodné zdroje v novej fáze, poznačenej poklesom produkcie ropy a plynu.
Odklad platenia DPH pre elektromobily
Strana zelených si v rámci rozpočtových rokovaní zabezpečila aj ďalšie dôležité víťazstvo v oblasti zelenej politiky, ktoré podporí predaj elektromobilov.
Vláda súhlasila s predĺžením postupného rušenia oslobodenia od dane z pridanej hodnoty (DPH) pri nákupe elektromobilov. Zrušenie oslobodenia od DPH (ktorá predstavuje 25 %) sa tak odloží z pôvodného roku 2027 až do roku 2028 (pod podmienkou schválenia európskymi orgánmi).
„Pre rast elektromobilov je veľmi dôležité, aby sa DPH zavádzala pomalšie, ako pôvodne navrhovala vláda. To umožní ďalšie zníženie emisií,“ uviedla Christina Buová, generálna tajomníčka Nórskej asociácie elektromobilov.
Nórsko už v súčasnosti dominuje v elektrickej mobilite, keďže elektrické vozidlá predstavujú takmer 100 % všetkých novo zaregistrovaných automobilov.
💰🇳🇴 Príjmy z ropného priemyslu vo financiách Nórska
Príjem z ropného a plynárenského priemyslu tvorí historicky a štrukturálne kľúčovú, ale zároveň fluktuujúcu časť príjmov Nórskeho štátu. Je dôležité rozlišovať medzi bežnými príjmami do štátneho rozpočtu a celkovými daňovými príjmami a ziskami, ktoré smerujú do suverénneho fondu.
1. Príspevok k HDP a Exportu
Príjmy z ropy a plynu tvoria:
- Celkový príspevok k HDP: Aj v období poklesu produkcie predstavuje ropný a plynárenský sektor približne 15 % celkového HDP Nórska.
- Exportné príjmy: Tvorí viac ako polovicu (cez 50 %) celkového nórskeho exportu.
2. Príspevok k štátnemu rozpočtu (Bežné príjmy)
Priamy príspevok do bežného štátneho rozpočtu je pomerne malý, pretože väčšina ziskov sa presúva do fondu. Príjmy tvoria najmä dane z ťažby a produkcie a poplatky.
- Priamy ročný príjem: V rokoch, keď sú ceny komodít nízke, môže tvoriť len niekoľko percent celkových daňových príjmov štátu.
- Historické maximum: V silných rokoch s vysokými cenami (ako napríklad 2022/2023, po ruskej invázii na Ukrajinu) mohli príjmy z ropy a plynu tvoriť viac ako 20 % celkových príjmov štátu.
3. Suverénny Investičný Fond (GPFG)
Najväčší finančný dopad má ropný sektor na Nórsky vládny globálny penzijný fond (Government Pension Fund Global – GPFG), známy ako Ropný fond.
- Princíp fondu: Vláda presúva takmer všetky nadmerné príjmy z ropného priemyslu (vrátane daní a predaja licencií) priamo do tohto fondu, aby sa zabezpečila budúcnosť krajiny po skončení ropnej éry.
- Veľkosť: Fond je jedným z najväčších suverénnych fondov na svete a má hodnotu rádovo viac ako 1,5 bilióna USD (k roku 2025).
Vláda smie na financovanie deficitu bežného rozpočtu použiť len malú časť (pravidlo 3 %) očakávanej reálnej návratnosti fondu, čím udržuje štátne financie de facto nezávislé od aktuálnych výkyvov cien ropy a plynu.
rNUlife.sk / Daniel Mičuda, foto: Energynews / Freepik
Pridaj komentár