Počet Slovákov, ktorí pre zvyšovanie cien šetria na kvalite stravy, v roku 2025 mierne vzrástol. Kým vlani takto postupovalo 30 % ľudí, v aktuálnom jesennom prieskume FOOD barometer spoločnosti Edenred už na kvalite šetrí 32 % opýtaných.
Hoci ide o nárast, situácia je stále lepšia ako v predchádzajúcich rokoch: v roku 2023 šetrilo na kvalite stravy 42 % Slovákov, a v roku 2022 to bolo dokonca 54,9 %.
Spotreba a finančné priority
Väčšina Slovákov sa snaží udržať kvalitu jedla aj napriek tlaku na rozpočet. Až 63 % opýtaných uvádza, že radšej šetria v iných oblastiach ako na samotnom jedle.
Lívia Bachratá, riaditeľka pre Public Affairs v spoločnosti Edenred, konštatuje, že nárast nie je taký dramatický a naznačuje, že ľudia si uvedomujú význam kvalitného jedla pre zdravie a pracovnú výkonnosť.
Výdavky na potraviny
Prieskum detailne zmapoval, akú časť mesačného rozpočtu Slováci míňajú na potraviny:
- 20 až 30 % rozpočtu: Minie najväčšia skupina, a to 32 % respondentov.
- Až do 40 % rozpočtu: Deklaruje 22 % opýtaných.
- Viac ako 40 % príjmov: Vynakladá takmer každý piaty respondent (18 %).
Vnímanie stravného a hrozba pre reštaurácie
Stravné pre zamestnancov sa v roku 2025 zvyšovalo v apríli a decembri. Napriek tomu si väčšina ľudí nemyslí, že to stačí.
- 50 % ľudí sa vyjadrilo, že zvýšenie stravného len s oneskorením dobieha vyššie ceny jedál.
- 35 % účastníkov prieskumu sa domnieva, že hodnota stravného určite zaostáva za zvýšením cien.
Ak finančná situácia nedovolí Slovákom dopriať si kvalitný obed v gastroprevádzke, tri štvrtiny (77 %) si prinesú doma pripravené jedlo. Ďalších 17 % to rieši suchou stravou a 6 % obed úplne vynechá. Tento trend domácej prípravy síce šetrí náklady domácnosti a potvrdzuje záujem Slovákov o kvalitné stravovanie, ale zároveň predstavuje hrozbu pre fungovanie reštaurácií.
🇪🇺📉 Porovnanie Šetrenia na Kvalite Stravy v Eurozóne
Áno, šetrenie na kvalite stravy v dôsledku vysokých cien je celoeurópsky trend, hoci miera tohto správania sa medzi krajinami eurozóny líši. Slovensko, s 32 % respondentov šetriacich na kvalite v roku 2025, sa nachádza v strednej až vyššej časti európskeho spektra. Presné porovnanie aktuálnych (jesenných 2025) dát s ostatnými 19 krajinami eurozóny na základe jedného konkrétneho prieskumu FOOD barometer nie je verejne dostupné. Avšak, môžeme trend porovnať na základe všeobecných európskych štatistík a podobných prieskumov v regióne.
Kľúčové faktory ovplyvňujúce šetrenie
Miera, do akej sú domácnosti nútené šetriť na kvalite, závisí od dvoch hlavných faktorov:
- Kumulatívna inflácia potravín: Ako veľmi vzrástli ceny potravín za posledné dva roky.
- Podiel výdavkov na jedlo: Akú veľkú časť príjmu tvoria výdavky na potraviny (nižšie príjmové skupiny sú ohrozené viac).
Rozdelenie krajín podľa ekonomickej sily
| Kategória Krajín | Príklady | Miera Šetrenia na Kvalite Stravy | Slovenská Situácia |
| Sever a Západ (Vysoké príjmy) | Nemecko, Holandsko, Rakúsko | Vo všeobecnosti nižšia. Domácnosti šetria skôr na gastronomických službách (reštaurácie) než na základnej kvalite surovín. | Slovensko má vyšší podiel šetriacich na kvalite surovín, než napr. Nemecko, ktoré šetrí skôr na darčekoch. |
| Juh (Nižšia kúpna sila) | Grécko, Taliansko, Španielsko | Vyššia. Tieto krajiny boli historicky zasiahnuté dlhovou krízou a obyvatelia sú citlivejší na zvyšovanie cien základných tovarov. | Na Slovensku je miera šetrenia (32 %) miernejšia ako v časoch najväšej inflácie v južnej Európe (kde miera dosahovala cez 40 %). |
| Nová Eurozóna a Stredná Európa | Slovensko (32 %), Baltské štáty | Stredná až vyššia. Krajiny, ktoré zažili najvyššiu infláciu po roku 2022 (predovšetkým Poľsko, Maďarsko, aj Pobaltie), vykazujú výrazné zmeny v nákupnom správaní, vrátane prechodu na lacnejšie značky (tzv. down-trading). | Slovensko má podiel šetriacich na kvalite (32 %) stabilizovaný, no stále vysoký (každý tretí). |
Porovnanie s priamym regiónom (Česko ako príklad)
V Českej republike (ktorá nie je v eurozóne, ale patrí do rovnakého bloku) sa percento ľudí šetriacich na jedle a kvalite stravy dlhodobo pohybuje na porovnateľných alebo mierne vyšších úrovniach. Dôvodom je podobný inflačný tlak a vyššia závislosť od dovozu.
Aj na európskej úrovni ľudia častejšie volia:
- lacnejšie značky (privátne značky reťazcov)
- menej mäsa alebo jeho lacnejšie varianty
- menej čerstvého ovocia a zeleniny
Zároveň platí, že trend domácej prípravy jedla, ktorý na Slovensku uviedlo 77 % opýtaných, je silný aj v iných európskych krajinách ako obranný mechanizmus pred vysokými cenami reštauračných služieb.
rNUlife.sk / Daniel Mičuda, foto. : Freepik, ilustračná, archív
Pridaj komentár