KIEL / WASHINGTON – Nová analýza Inštitútu pre svetovú ekonomiku v Kieli (IfW) prináša prekvapivé zistenia o dopadoch obchodnej politiky amerického prezidenta Donalda Trumpa. Podľa ekonómov clá, ktoré mali zasiahnuť zahraničných konkurentov, v skutočnosti takmer v plnej miere platia americké firmy a tamojší spotrebitelia. Štúdia tak priamo vyvracia tvrdenia Bieleho domu, že náklady na clá znášajú iné štáty.
Výskumníci analyzovali masívny objem dát – viac ako 25 miliónov záznamov o dodávkach v hodnote takmer štyroch biliónov dolárov. Výsledky sú jednoznačné: hoci príjmy USA z ciel vzrástli v minulom roku o približne 200 miliárd USD, zahraniční vývozcovia znášali len zanedbateľné 4 % tohto zaťaženia. Zvyšných 96 % nákladov sa prenieslo priamo na amerických kupujúcich vo forme vyšších cien.
Brazília a India ako jasný dôkaz
Julian Hinz, riaditeľ výskumu v IfW a spoluautor štúdie, označil politiku ciel za ekonomický mýtus. „Tvrdenie, že zahraničné krajiny znášajú hlavnú ťarchu týchto ciel, je mýtus,“ uviedol Hinz s tým, že clá fungujú v praxi ako spotrebná daň, ktorá zvyšuje ceny a znižuje dostupnosť tovaru.
Ako konkrétny príklad uvádza inštitút zvýšenie ciel voči Brazílii a Indii z augusta 2025. Hoci clá pre tieto krajiny vzrástli až na 50 %, indickí ani brazílski vývozcovia svoje ceny neznížili, aby clá kompenzovali. Výsledkom bol drastický prepad objemu vývozu do USA o 24 %, pričom ceny účtované indickými dodávateľmi zostali nezmenené.
Kto na to doplatí najviac?
Podľa nemeckých ekonómov sú clá v konečnom dôsledku škodlivé pre všetkých zúčastnených:
- Americké spoločnosti: Musia dlhodobo počítať s nižšími maržami, pretože zvýšené náklady nedokážu vždy v plnej miere preniesť na zákazníka.
- Americkí spotrebitelia: Čelia drahšiemu tovaru a užšiemu výberu produktov na trhu.
- Exportné krajiny: Sú pod tlakom, aby si po strate amerického trhu urýchlene našli nových obchodných partnerov.
Reakcie v USA: Odpor odborov a „colné šeky“
Situácia v Spojených štátoch je však oveľa komplexnejšia, než len suché čísla z Kielu. Biely dom pod tlakom kritiky ohlásil plán na distribúciu tzv. „colných šekov“ v hodnote 2 000 USD pre nízkopríjmové a strednopríjmové domácnosti. Tieto platby majú byť financované práve z vyzbieraných ciel a majú kompenzovať nárast životných nákladov.
Tento krok však naráža na silný politický odpor v Kongrese a skepsu ekonómov. „Posielanie šekov financovaných z ciel nerieši jadro problému, len prehlbuje deficit,“ uvádzajú analytici z organizácie CRFB s tým, že náklady na takéto stimuly by mohli dosiahnuť až 600 miliárd dolárov ročne.
Výrazný obrat nastáva aj v postoji amerických odborov. Kým organizácie ako UAW (automobiloví pracovníci) pôvodne clá podporovali ako ochranu pred globalizáciou, v roku 2026 už volajú po opatrnosti. Predsedníčka najväčšej odborovej federácie AFL-CIO, Liz Shuler, varuje, že clá nesmú byť používané ako politické páky bez ohľadu na „ekonomickú bolesť pracujúcich rodín“. Odbory poukazujú na to, že pracovníci sú čoraz častejšie obeťami rastúcich cien materiálov, čo vedie k prepúšťaniu v spracovateľskom priemysle.
„Clá budú v konečnom dôsledku škodlivé pre všetkých,“ zdôraznil opätovne Julian Hinz z IfW. Štúdia naznačuje, že namiesto ochrany domáceho priemyslu vedie táto politika k celkovému ochladeniu globálneho obchodu bez toho, aby USA dosiahli proklamované zníženie cien u dovážaných tovarov.
Zistenia Inštitútu v Kieli prichádzajú v čase, keď Trump stupňuje hrozby voči Európe, čo by podľa ekonómov mohlo viesť k podobnému negatívnemu scenáru aj v transatlantickom obchode.
rNUlife.sk / Daniel Mičuda, foto: STOATPHOTO Kiel Institute – Understanding and Shaping Globalization – Kiel Institute
Pridaj komentár