SLOVENSKO – Kým Štedrý večer patrí najužšej rodine a Prvý sviatok vianočný hlbokému pokoju, 26. december je dňom, kedy sa ticho Vianoc definitívne láme. Sviatok svätého Štefana, prvého kresťanského mučeníka, je v našej kultúre neodmysliteľne spojený s bujarými zábavami, návštevami a tradíciami, ktoré prežili stáročia.
Pre mnohých je tento deň synonymom pre prvú poriadnu „tancovačku“ po období adventného stíšenia. Prečo však práve Štefan vnáša do našich domovov toľko energie?
⛪ Kto bol svätý Štefan?
Hoci ho dnes vnímame najmä cez prizmu zábav, svätý Štefan bol historicky prvým kresťanom, ktorý zomrel pre svoju vieru. Bol jedným zo siedmich diakonov v Jeruzaleme a pre svoju výrečnosť a odvahu bol okolo roku 35 n. l. ukameňovaný. V cirkvi sa jeho sviatok slávi hneď po narodení Krista, aby sa zdôraznilo, že cesta viery môže priniesť aj obete.
🍲Plodiny zo stola neskôr zasadili
Štefan bol prvým Ježišovým učeníkom, ktorý za neho podstúpil mučenícku smrť ukameňovaním. Nazývaný je preto Prvomučeník. Bol jedným zo šiestich diakonov druhej cirkvi a pôsobil v Jeruzaleme. Svätý Štefan je uctievaný v katolíckej, pravoslávnej aj anglikánskej cirkvi. Je patrónom koní a jeho atribútmi sú palma a hromada kamenia.
V tento deň gazdiná upratovala štedrovečerný stôl a izbu. Na stole ostal len chlieb a pečivo. Plodiny, ktoré boli na stole a pod stolom, sa roztriedili a pridali k tým, ktoré boli určené na sadenie. K semenám na siatie sa dali aj omrvinky zo štedrovečerného stola, pretože sa verilo, že to zaistí dobrý rast plodín. Gazda pozbieral slamu, ktorá bola v izbe cez Vianoce a dal ju hydine alebo na jar zaoral na poli.
V niektorých obciach na západnom Slovensku chodili malí chlapci koledovať. V hontianskych obciach zase chodili krstné mamy a nosili svojim krstným deťom špeciálne pečivo, nazývané kačky, do ktorého zapichli mince. Okrem tohto daru im krstné matky dali aj šatku či cukríky. V neskorších obdobiach to bolo oblečenie či iné dary.
Šibačka a oblievačka nebola len na Veľkú noc
V obciach v okolí Krupiny a Starej Turej chodili podľa etnologičky Emílie Horváthovej mládenci šibať dievčatá brezovými prútmi. Na Myjave zase chodili dievčatá oblievať, začo boli obdarovaní peniazmi a naturáliami. Dievčatá mali byť v novom roku zdravé a svieže. V iných obciach chodili mládenci vinšovať či spievať koledy, za čo tiež dostali odmeny, ktoré potom využili pri organizovaní prvej zábavy mládeže po adventnom zákaze – štefanskej zábavy.
💃 Štefanské zábavy: Keď sa dedina otriasala v základoch
Najznámejšou tradíciou u nás sú Štefanské zábavy. Keďže počas adventu boli plesy a tancovačky zakázané, 26. december bol prvou príležitosťou, kedy sa mladí mohli opäť stretnúť pri hudbe. Na dedinách sa hovorilo, že „na Štefana niet pána“, čo znamenalo, že aj služobníctvo malo voľno a mohlo sa ísť baviť.
Dnes túto tradíciu udržiavajú diskotéky, plesy a dedinské posedenia, ktoré sú často najväčšími udalosťami zimnej sezóny. Je to deň, kedy „vymetáme“ nielen domy priateľov, ale aj parkety.
🐎 Staré zvyky 🐎 Ovos, brodenie koní a kúpanie v potoku
Štefan nie je len o tanci, ale aj o mágii prosperity. Naši predkovia verili v silu posväteného ovsa. V kostoloch sa žehnal ovos, ktorým sa po omši obsypávali veriaci aj zvieratá. Malo to zabezpečiť silu, zdravie a hojnosť.
Zaujímavým zvykom bolo aj ranné brodenie koní v potokoch. Verilo sa, že studená voda ochráni zvieratá pred chorobami a dodá im silu na celú nasledujúcu sezónu. Podobne sa otužovali aj mládenci, aby boli po celý rok zdraví a „tvrdí ako kremeň“. Naši predkovia spájali Štefana s ochranou zvierat, najmä koní. Medzi najzaujímavejšie (a dnes už takmer zaniknuté) zvyky patrilo:
- Štefanské brodenie: Gazdovia skoro ráno vodili kone do potoka, aby boli po celý rok zdravé a silné.
- Hádzanie ovsa: V kostoloch sa posväcoval ovos, ktorým sa potom zasypávali ľudia – malo to zabezpečiť dobrú úrodu a plodnosť.
- Kúpanie otužilcov: Mládenci sa zvykli v tento deň hádzať do studenej vody, aby boli „oceľoví“ a vyhli sa chorobám.
Atmosféra Štefanských zábav a vinšov v nás stále celoročne rezonuje. 26. december, teda sviatok svätého Štefana, je na Slovensku dňom, kedy sa konečne „rozväzujú jazyky“ aj nohy po dvoch dňoch vianočného stíšenia.
Tu je pohľad na to, prečo tento sviatok milujeme a aké tradície ho sprevádzajú:
🎶 Štefanská koleda a vinše
„Na Štefana kráľa, piť sa nám zachcelo…“ – to je len jedna z mnohých ľudových piesní, ktoré sa spájajú s týmto dňom. Kedysi boli ulice plné koledníkov, ktorí chodili od domu k domu. Na rozdiel od tichých vianočných kolied boli tie štefanské veselé, plné vtipu a niekedy aj štipľavých poznámok na adresu domáceho pána alebo slobodných dievčat.
Koledníci priali gazdovi dobrú úrodu a zdravý dobytok, za čo dostali výslužku v podobe pálenky, slaniny alebo vianočného pečiva.
💃 Večerné zábavy: Legendárna „Štefanská“
Ak sa spýtate ktoréhokoľvek Slováka na najlepšiu dedinskú tancovačku v roku, väčšina odpovie: Štefanská zábava.
- Pretrhnutie pôstu: Advent bol obdobím bez hudby a tanca. Štefan je prvým dňom, kedy sa opäť smelo hrať do tanca.
- Mládežnícke zvyky: V minulosti to bol deň, kedy si mládenci volili svojho „richtára“ a prijímali nových členov medzi dospelých chlapov.
- Dnešná podoba: Aj dnes sú štefanské diskotéky a plesy v mestách a dedinách vypredané týždne dopredu. Je to čas, kedy sa v rodnej obci stretnú všetci, ktorí sa na sviatky vrátili domov.
🍲 Čo sa servíruje na Štefana? 🍗 Štefanský stôl
Kým 24. december je o kapustnici a rybe, Štefan je o mäsitej hostine. Tradične sa podávala pečená hus, kačica alebo poriadna zabíjačka. Hostia sa vítali pohárikom domácej pálenky a štefanskou plnkou, ktorá musela byť poriadne sýta.
Štefanský jedálniček nadväzuje na vianočnú hojnosť, no v mnohých regiónoch sa k pečenému mäsu pridáva tradičná štefanská plnka alebo domáce klobásy. Keďže je to deň návštev, stoly sú plné koláčov a vína, ktorým sa pripíja na zdravie všetkých nositeľov tohto populárneho mena.
rNUlife.sk / Lujza Satinská, foto: Nazáhorí
Pridaj komentár