Aj keď národná kultúrna pamiatka a moravská renesančná perla neďaleko Brna – Zámok Rosice je pre začínajúcu rekonštrukciu fasád zahalený nevábnym lešením, v historickom objekte sú sprístupnené dve nové lákavé výstavy: Hviezda nad Rosicami a stála výstava Život, exil, umenie. Nechýba ani stála expozícia, ktorú možno spoznať na zámockom okruhu s 21 miestnosťami, kde sú stropy s bohatou štukovou výzdobou a renesančnými maľbami, dekoratívne nástenné maľby, dobový nábytok, obrazy, poľovnícke trofeje, taniere a iné predmety dennej potreby. K dispozícii je aj stála expozícia hračiek a civilný proti atómový ochranný kryt na jedinom renesančnom zámku v Čechách.
Vianočnú atmosféru predstavuje výstava Hviezda nad Rosicami. Potrvá do 30. decembra 2025 a obsahuje vyše 220 betlehemov, svietiace stromčeky a iné sviatočné ozdoby na nádvorí aj v mnohých miestnostiach. Podľa zámockého kastelána Ludníka Vaverku šiesty ročník tejto tematickej expozície je opäť pýchou adventných výstav betlehemov nielen na Morave. Sú z dreva, textilu, keramiky, porcelánu, kože, skla, papiera, cínu, polyesteru, kartónu, kovu, preglejky, medovníka, slamy, lyka a iných materiálov. Niektoré majú historickú a umeleckú hodnotu, medzi nimi sú vysvietené aj pohyblivé, monolitné aj veľkoplošné, nechýbajú ani maľované, raritné či vtipné. Okrem známeho biblického motívu narodenia Ježiška v jasličkách sú tam figúrky rôznych živočíchov, ďalšie objekty i množstvo osôb.
Napríklad v betleheme egyptológa Ladislava Zápařku z Herálca je 135 zlátených alebo platinou zdobených figúrok. Svojskou scenériou púta pozornosť zbierka betlehemov z Krušných hôr aj ďalšie z iných lokalít. Pozorný návštevník môže v betleheme nájsť hudobného skladateľa Leoša Janáčka, dirigenta Gustava Broma, spevákov Evu Pilarovú a Milana Chladila, herečku Dagmar Veškrnovú Havlovú, tenistku Janu Novotnú, vedca Johana Gregora Mendla i ďalšie kultúrne, športové a iné osobnosti nielen z moravských regiónov. Betlehemy vytvorili rezbári Karel Tittl, Jaroslav Frencl, Jiří Netík, Zdeněk Gottwald, František Ševčík, Antonín Srb, Luboš Plachý, Petr Poukar a iní remeselníci. Desiatky betlehemov sú zo zámockej zbierky, od Zdeňka Jíleka, Stanislava Dostála a ďalších zberateľov.
Meda & Jan Mládek: Život, exil, umenie
Život, exil, umenie je nová stála expozícia o významnej českej manželskej dvojici Mládkovcov. Meda Mládková rod. Marie Sokolová (1919 – 2022) patrí k najznámejším osobnostiam v zberateľstve a podpore českého umenia. Jej manžel právnik Jan Viktor Mládek (1911 – 1989) bol československý, neskôr americký ekonóm, guvernér a jeden z riaditeľov Medzinárodného menového fondu vo Washingtone. Tiež bol zberateľ a mecén výtvarného umenia. Obaja sú pochovaní v rodinnej hrobke na cintoríne v Rosiciach. Aj preto v tamojšom zámku upravili špeciálny priestor na expozíciu o ich pozoruhodnom živote i aktivitách. Meda Sokolová vyrastala v rodine pivovarníka na zámku v rodných Zákupách. Keď sa rodina presťahovala do Smiříc navštevovala gymnázium v Hradci Králové. V roku 1938 absolvovala v Prahe tanečnú školu.
Ako tanečnica účinkovala aj vo Viedni (1941–1945), kde získala sebavedomie a nezávislosť. Z Prahy odišla v roku 1946 do Švajčiarska študovať na Katedre ekonomických a politických vied na Ženevskej univerzite. Po komunistickom prevrate (1948) zostala v exile, pracovala v redakcii časopisu československých exulantov Fakt, v roku 1952 založila v Ženeve nakladateľstvo Edition Sokolová, ktoré presunula do Paríža a vydávala knihy českých exilových autorov i o zakázaných výtvarníkoch. V roku 1956 začala študovať výtvarné umenie na parížskej škole L´École du Louvre pri Sorbone. Vo Francúzsku spoznala Jana Mládka, za ktorého sa vydala a keď v roku 1960 ho povolali do centrály Medzinárodného menového fondu, odišla s ním do USA. Študovala americkú literatúru a umenie na George Washington University, neskôr na Johns Hopkins University v Baltimore. S manželom budovala zbierku umenia v ich dome vo Washingtone, kde Meda zriadila spoločenský salón s pozývanými umelcami. Od začiatku exilu pomáhala utečencom zo svojej krajiny.
V roku 1967 navštívila v Československu ateliéry, zoznámila sa s miestnou umeleckou scénou. O rok neskôr získala šesťmesačné štipendium od Fordovej nadácie a prišla do Prahy vybrať prvých desať štipendistov, tiež pripravovala výber diel na výstavu moderného českého umenia vo Washingtone. Tieto i ďalšie plány prekazila invázia vojsk Varšavskej zmluvy (1968). Až do roku 1989 Meda Mládková kupovala diela umelcov, ktorí počas obdobia normalizácie nemohli vystavovať, niektorých finančne podporovala. Svoju zbierku prezentovala v roku 1987 na výstave Expressiv v Museum of Modern Art vo Viedni a o rok neskôr v Hirshhorn Museum of Modern Art vo Washingtone. Československá štátna bezpečnosť mala záujem o Medu Mládkovú. Vytvorila o nej dva zväzky, z nich sa zachoval iba s krycím menom Múza. Po nežnej revolúcii (1989) sa vrátila do rodnej krajiny, jej manžel sa tejto slobody nedožil, zomrel 7. augusta 1989 v USA krátko pred zmenou režimu. Kým ona vo veku 102 rokov odišla na večnosť za manželom (3. mája 2022), vykonala ešte veľa pozoruhodného.
„Keď v 90-tych rokoch prišla Mede Mládková z USA bola veľkým zjavením, aké mala kontakty a plány, robila doslova divy. V snahe preniesť do Prahy svoju zbierku umenia sa od roku 1990 snažila získať vhodné priestory. Takmer po desiatich rokoch sa jej podarilo získať opustené a schátrané Sovove mlyny na Kampe. Tie po náročnej rekonštrukcii boli neoficiálne otvorené v roku 2001. Nasledujúci rok ich zaplavila ničivá povodeň v prízemí do trojmetrovej výšky. Zbierky boli zachránené, ale budova musela opäť prejsť rekonštrukciou. Múzeum Kampa bolo slávnostne otvorené v roku 2003. Mesto Praha budovy prenajalo múzeu na sto rokov a Praha získala do vlastníctva mimoriadnu zbierku. Ako pripomienku spoločných cieľov a pamiatky svojho manžela Meda Mládková založila Nadáciu Jana a Medy Mládkovcov, ktorá spravuje múzeum. Motto, ktoré víta návštevníkov na vonkajšej stene hlavnej výstavnej haly vyjadruje vlastenecké motívy manželov, ktorí boli na začiatku budovania zbierky: Ak kultúra pretrvá, národ prežije“, predstavuje nevšedný príbeh kurátor zbierky Jan Skřivánek.
Rovnaké motto bude dlho vítať aj návštevníkov expozície v rosickom zámku. Obsahuje textové a fotografické dokumenty, z ktorých sa možno dozvedieť s kým sa kde manželia stretávali, kde pôsobili, že Meda Mládková bola najvplyvnejšia žena Česka v rokoch 1989 – 2012. Nechýbajú plagáty z výstav organizovaných počas normalizácie na Západe ani obrazy, sochy a iné objekty zo zbierky Múzea Kampa, ktorého fotografia dominuje na čelnej stene.
Jej odkaz žije v galériách aj v architektúre
Meda Mládková zasvätila svoj život podpore umenia a záchrane pamiatok. Medzi jej najvýznamnejšie činy patria:
- Návrat Františka Kupku: Práve ona pomohla Čechom znova objaviť genialitu tohto priekopníka abstrakcie. Zhromaždila unikátnu zbierku jeho diel, ktorú neskôr darovala mestu.
- Muzeum Kampa: Vybojovala a zrekonštruovala zchátrané Sovove mlyny. Premenila ich na moderný výstavný priestor, ktorý dnes patrí k najnavštevovanejším miestam v Prahe.
- Werichova vila: Postavila sa za obnovu legendárneho sídla Jana Wericha. Vďaka jej úsiliu tento priestor opäť slúži verejnosti a kultúre.
Meda Mládková zostane v pamäti ako neúnavná bojovníčka za krásu a vzdelanosť. Svojou odvahou a vytrvalosťou inšpirovala celé generácie milovníkov umenia.
rNUlife.sk / Text a foto: PAVOL ERDZIAK, red. úprava, titl. foto: Zámek Rosice » Tipy na výlet
Pridaj komentár