BRATISLAVA – Slovenský ekonomický model narazil na tvrdý limit. Slovensko sa prepadlo v rebríčku priemernej ročnej mzdy upravenej na plný úväzok na 24. miesto v EÚ. Na vyššie priečky sa už dostalo aj Poľsko a Rumunsko. Analytici bijú na poplach. Nejde o štatistickú chybu. Ide o signál, že Slovensko stráca konkurencieschopnosť a stáva sa neatraktívne pre talenty!
Marián Kočiš, analytik Slovenskej sporiteľne, varuje: „Krajiny, ktoré sme kedysi dobiehali, nás predbehli. Je to signál, že sa mení naša ekonomická pozícia aj naša schopnosť prilákať talent, udržať produktivitu a ďalej rásť.“
Prerozdelenie koláča je na konci
Analytici Iness upozorňujú, že Slovensko už vyčerpalo potenciál na rast miezd prostredníctvom prerozdeľovania.
V minulosti tvorili mzdy len 36 % HDP. Dnes, pri rekordne nízkej nezamestnanosti, dosahujú 44 % HDP. „Nedá sa očakávať, že mzdy budú ďalej rásť lepším prerozdelením koláča. Ostáva už len jedna cesta – zväčšovať koláč,“ konštatuje analytik Róbert Chovanculiak.
Bez radikálneho zvýšenia produktivity práce a prilákania inovácií môžeme na dobiehanie Západu zabudnúť. Problémom je aj odliv extrémne talentovaných ľudí do zahraničia.
Boj dvoch táborov: Daňová záťaž vs. Kolektívne zmluvy
Na tom, čo mzdy drží dole, sa zamestnávatelia a odborári nezhodnú:
1. Pohľad Zamestnávateľov (Podnikateľské prostredie)
Zamestnávatelia vidia vinníka v zlej infraštruktúre a nepredvídateľnom podnikateľskom prostredí.
- Vysoká záťaž: Sťažujú sa na vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce. To obzvlášť pre najlepšie zarábajúcich odborníkov, ktorých konsolidácia zaťaží ešte viac. Hrozí preto odliv mozgov.
- Stratégia Česka a Poľska: Tieto krajiny boli úspešnejšie vďaka stabilite, masívnym investíciám do infraštruktúry a dôrazu na technické odbory a IT, hovorí Martin Lidaj z PAS.
2. Pohľad Odborárov a MPSVR (Minimálna mzda a vyjednávanie)
Odborári tvrdia, že najväčší rozdiel je v slabej pozícii zamestnancov:
- Zrada v kolektívnom vyjednávaní: Slovensko má jedno z najnižších pokrytí kolektívnymi zmluvami v EÚ. To drží mzdy dole, najmä v službách, cestovnom ruchu a maloobchode.
- Nízke prerozdelenie: Odborári nesúhlasia s tým, že na vyššie mzdy už nie je priestor. Tvrdia: „Máme relatívne vysokú produktivitu, ale slabé prerozdelenie jej výsledkov smerom k zamestnancom.“
- Štátna páka: Ministerstvo práce (MPSVR) uznáva, že jeho jediným silným nástrojom je prudké zvyšovanie minimálnej mzdy. Tá sa má od budúceho roka zvýšiť o takmer 100 eur.
Zodpovednosť za prilákanie a udržanie talentov, vrátane riešenia odlivu mozgov, leží na pleciach zamestnávateľov, ale aj štátu, ktorý musí konečne zmeniť ekonomickú štruktúru. Bez toho sa budeme v rebríčku EÚ prepadať ďalej. Ak bude ešte vôbec kam.
rNUlife.sk / Spracoval: Daniel Mičuda, foto:
Pridaj komentár