BRATISLAVA – Zlepšuje sa finančná situácia slovenských domácností? Podľa štatistík áno. V skutočnosti však len nominálne. Ekonomický analytik Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Ján Košč upozorňuje na alarmujúci nepomer: Slovensko naďalej dramaticky zaostáva za Európou. Dôvodom je vysoká zadlženosť, nízke úspory a inflácia, ktorá reálne znehodnocuje akýkoľvek rast.
- Slovensko sa ocitá na hrane fiškálnej stability.
- Verejný dlh rastie rýchlejšie, než vláda očakávala, a blíži sa k hranici 60 % HDP.
- Analytici varujú, že bez zásadných reforiem krajinu čaká dlhové napätie a slabý ekonomický rast.
Hoci si Slovensko zlepšilo postavenie v priemernom finančnom majetku, schopnosť ľudí tvoriť úspory je limitovaná.
Rast na papieri, realita v mínuse
Analytik poukazuje na kľúčové dáta:
- Najmenej v EÚ: V roku 2023 dosiahli čisté finančné aktíva slovenských domácností 9 160 eur. Bola to najnižšia hodnota spomedzi európskych krajín.
- Nominálny rast: Vlani sme sa posunuli na 10 580 eur. Tento rast je však len nominálny, upozorňuje Košč.
- Inflačná hrozba: Reálne zhodnotenie finančného majetku oslabila vysoká inflácia. Tá patrila v rokoch 2024 a 2025 medzi najvyššie v Európskej únii.
Dlhy sú väčšie ako úspory
Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššou úrovňou zadlženia v pomere k majetku. Domácnosti majú vážny problém, ktorý štatistiky neklamú:
- Rast dlhu: Priemerný dlh na obyvateľa narástol od roku 2019 do roku 2024 o 37,17 %. Dnes dosahuje 10 960 eur.
- Riziko: Domácnosti majú vyšší podiel dlhu (51 %) ako finančných aktív (49 %). To znamená, že väčšiu úverovú záťaž nedokážu kryť vlastným finančným majetkom.
Skutoční vinníci: Nízke mzdy a Bytová kríza
Podľa Košča nebol a nie je problémom nízky finančný majetok Slovákov zlá finančná gramotnosť. Problém spočíva v štrukturálnych faktoroch:
- Politika nízkych miezd: Dlhodobo uplatňovaná politika nízkych miezd bráni značnej časti domácností tvoriť si systematické úspory. Ľudia si odkladajú peniaze len ako základnú rezervu na nečakané výdavky.
- Absencia bytovej politiky: Nedostatok verejného a dostupného bývania núti domácnosti viazať veľkú časť svojich zdrojov do nehnuteľností. Tým klesá schopnosť tvoriť likvidné úspory a investície.
Výzva pre štát: Naštartujte ekonomiku
Analytik KOZ vyzýva štát k ráznym krokom. Žiada komplexné zmeny v hospodárskej, daňovej a sociálnej politike.
„K tomu môže prispieť nová hospodárska politika orientovaná na produkty s vyššou pridanou hodnotou. Rovnako aj rozšírenie pokrytia zamestnancov kolektívnymi zmluvami. Tieto zmeny majú obrovský potenciál naštartovať nový rozvoj našej ekonomiky a životnej úrovne obyvateľstva,“ dodal Košč.
Slovensko sa topí v dlhoch: Odborníci varujú pred finančnou krízou
Slovensko sa ocitá v najťažšej fiškálnej situácii za posledné roky. Podľa revidovaných údajov Štatistického úradu SR sa ukázalo, že verejné financie sa zhoršujú rýchlejšie, než vláda predpokladala.
Verejný dlh dosiahol ku koncu minulého roka 59,7 % HDP, čím sa krajina dostala do najvyššieho sankčného pásma dlhovej brzdy. Ak sa situácia nezlepší, od 22. novembra 2025 bude musieť vláda požiadať parlament o vyslovenie dôvery, čomu sa chcú vyhnúť akýmkoľvek spôsobom.
Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) sa zhoršil aj deficit verejných financií – z pôvodných 5,3 % HDP na 5,5 %. K nárastu prispel nižší výnos zo solidárneho príspevku v energetike aj úprava dotácií pre zelenú energiu.
Revízia zároveň odhalila presuny súvisiace s odloženou platbou DPH veľkého subjektu, čo posunulo časť deficitu z roku 2022 do roku 2023.
“Slovensko vstupuje do druhej polovice dekády s dlhom, ktorý sa nebezpečne približuje k hranici 60 % HDP a podľa aktuálnych odhadov ju už v roku 2025 aj prekročí,” upozorňuje analytik 365.bank Tomáš Boháček.
Podľa neho verejný dlh dosiahol 77,7 miliardy eur, čo predstavuje najrýchlejšie tempo zadlžovania od pandémie.
Vláda síce plánuje znížiť deficit na 4,1 % HDP v roku 2026, no RRZ odhaduje reálnejší výsledok okolo 4,6 %.
“Niektoré opatrenia totiž zlepšujú deficit iba dočasne, nie dlhodobo,” upozorňuje RRZ.
Medzi dočasné kroky patria napríklad daňové amnestie, zmrazenie miezd vo verejnej správe či pozastavenie 13. dôchodkov.
rNUlife.sk / red. úprava Daniel Mičuda
Pridaj komentár