SLOVENSKO – Napriek štyrom dekádam slobody a neporovnateľnému ekonomickému rastu zostáva nostalgia za socializmom na Slovensku silná. Najnovší veľký prieskum odhalil šokujúce číslo: Až 56 % Slovákov si myslí, že sa dnes žije horšie ako za bývalého režimu, pričom až dve tretiny označujú súčasnú dobu za ťažkú.
Prieskumy, ktoré realizovali agentúry pre 365.bank a DEKK Inštitút, potvrdili, že Slováci pociťujú silný spomienkový optimizmus.
Väčšina ľudí na Slovensku cíti nostalgiu za bývalým režimom. Až šesť z desiatich Slovákov si myslí, že za socializmu sa žilo lepšie. Vyplýva to z prieskumu DEKK Inštitútu. Pozitívny obraz o živote za socializmu má v našej spoločnosti približne 65 percent ľudí. Názor, že život v bývalom režime bol horší ako dnes má niečo vyše 28 percent Slovákov a Sloveniek. Analytici inštitútu zdôrazňujú, že 65 percent Slovákov nemožno označiť za jednotnú názorovú skupinu ľudí.
Výskum ukazuje, že nostalgia môže mať v našej krajine viacero príčin, ktoré sú predmetom skúmania. „Jeden z dôvodov je fakt, že Slovensko počas socializmu benefitovalo viac ako napríklad Česko. Pre našich susedov to bolo skôr obdobie stagnácie, zatiaľ čo u nás sa zrýchlila industrializácia. Obyvatelia mnohých dedín na východe Slovenska sa dostali ku kanalizácii či elektrine až počas tohto obdobia. Časť slovenskej populácie tak má na socializmus pozitívnejšie spomienky ako zvyšok krajiny,“ vysvetľuje výskumník a riaditeľ DEKK Inštitútu Pavol Kosnáč.
Analytici tiež upozorňujú na to, že čierno-biele vysvetľovanie či hanlivé nálepkovanie tejto skupiny ľudí pomáha zvyšovať spoločenské napätie. Slovensko je podľa medzinárodného projektu V-Dem druhá najpolarizovanejšia krajina v Európe. „Práve takéto správanie je typické pre vysokú polarizáciu a vytvára živnú pôdu pre emóciu, ktorá je pre súdržnosť a dialóg často horšia ako nenávisť – a to pohŕdanie a morálna nadradenosť,“ popisuje Kosnáč.
Emócie vs. Ekonomická realita: Odborníci oponujú
Základné dáta prieskumu sú v ostrom kontraste s ekonomickou realitou. Napriek pocitom väčšiny národa žije Slovensko podľa ekonómov a sociológov „historicky najlepšie časy“:
- Ivan Mikloš (bývalý minister financií): Pripomína, že Československo malo pred nástupom socializmu vyššie HDP ako Rakúsko, no režim našu ekonomiku prepadol na polovičnú úroveň. Nostalgia je podľa neho výsledkom selektívnej pamäte, kde „Pudy sú silnejšie ako emócie a tie sú zas silnejšie než racionálne myslenie. Všetky mýty sú založené na pocite a nie na realite.“
- Linda Gáliková (365. bank): Uvádza, že spotreba domácností na obyvateľa je dnes viac ako trojnásobná a Slováci si môžu dovoliť neporovnateľne viac tovarov a služieb, ktoré predtým chýbali.
- Michal Vašečka (sociológ): Poukazuje, že istoty socializmu boli často len zdanlivé a systém bol dlhodobo neudržateľný, hoci naoko ponúkal prácu pre všetkých.
Ekonomické rozdiely stupňujú napätie
„Nespokojná so stavom spoločnosti býva najchudobnejšia časť populácie. Platy za posledných 30 rokov rástli 10-násobne, ale ceny niektorých základných potravín aj 15 a viacnásobne. Niektoré služby ešte viac,“ uviedol Kosnáč. Z hľadiska životných nákladov je to pre väčšinu spoločnosti v poriadku, lebo výrazne klesli ceny ostatných tovarov. Najchudobnejšiu časť spoločnosti ale zaujímajú primárne základné potraviny a energie, a z tých niektoré predbehli rast platov. „Na konci dňa tak mnohí chudobnejší ľudia necítia benefit modernej doby – niekedy práve naopak,“ poukázal.
Medzi spoločenskými dôvodmi môžeme vidieť napríklad stratu prestíže povolania. To sa mohlo dotknúť napríklad baníkov, robotníkov či roľníkov, ale napríklad aj bezpečnostných zložiek či učiteľov, ktorí po páde socializmu stratili svoje spoločenské postavenie.
Slovensko stojí v súvislosti s polarizáciou spoločnosti podľa DEKK Inštitútu na križovatke. Pokračovanie súčasného trendu môže viesť k radikalizácii a rozpadu demokratických noriem. Alternatívou je využiť krízu ako impulz pre reformy – vytvoriť inkluzívnejší systém, ktorý rešpektuje legitímne obavy všetkých skupín obyvateľstva. Podobným spôsobom postupovali aj krajiny, ktoré dnes obdivujeme za stav demokracie, kvalitu života aj mieru súdržnosti, ako je Estónsko či Fínsko, poukázal inštitút.
Faktory Nostalgie: Od vzdelania k regionalite
Spomienkový optimizmus nie je na Slovensku homogénny a závisí od niekoľkých faktorov:
- Vzdelanie: S rastúcim stupňom vzdelania sa príklon k socializmu výrazne znižuje. Zástancami bývalého režimu sú až tri štvrtiny ľudí so základným vzdelaním, no len dve pätiny vysokoškolsky vzdelaných.
- Vek: Spomienkový optimizmus rastie s vekom. Pozitívny názor má až dve tretiny päťdesiatnikov, no dôležité je, že približne tretina mladých ľudí do 30 rokov, ktorí socializmus nezažili, uviedla, že sa v tom období žilo lepšie.
- Regionalita a industrializácia: Riaditeľ DEKK Inštitútu, Pavol Kosnáč, upozorňuje, že Slovensko počas socializmu ekonomicky benefitovalo viac ako napríklad Česko. Industrializácia a budovanie základnej infraštruktúry (kanalizácia, elektrina) v mnohých rurálnych oblastiach východu zanechali pozitívnejšie spomienky.
Záverom, hoci tvrdé dáta hovoria jasne o historicky najlepšej ekonomickej dobe, 65 % Slovákov si stále nesie pozitívny obraz o živote v bývalom režime. Táto sociálno-emocionálna realita zostáva pre odborníkov výzvou.
rNUlife.sk / Daniel Mičuda, podľa TS
Pridaj komentár