ASTRONÓMIA – Vedci zachytili jeden z najmohutnejších rázových vĺn, aké boli kedy pozorované. Spôsobila ju galaxia, ktorá narazila do svojich štyroch susedov rýchlosťou, ktorá je približne 800-krát vyššia ako rýchlosť stíhačky.
Jednou z takýchto fascinujúcich drám je aj nedávno zaznamenaná kolízia v Stephanovom kvintete, ktorá vedcom odhaľuje dychberúce detaily o vývoji galaxií. O podrobnostiach informoval portál LiveScience. Tento kozmický „sonic boom“ otriasa medzigalaktickým priestorom a odhaľuje dôležité tajomstvá o chaotickom vývoji vesmíru.
K dramatickej kolízii, ktorá sa odohrala pred približne 290 miliónmi svetelných rokov od Zeme, došlo v hviezdokope známej ako Stephanov kvintet (Stephan’s Quintet). Hoci je táto skupina piatich galaxií známa a bola aj jedným z prvých cieľov Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba (JWST), nové pozorovania odhalili jej nevídanú dynamiku.
Galaktický votrelec a supersonická rýchlosť
Epicentrom chaosu je galaxia s názvom NGC 7318b. Táto galaxia sa rúti do stredu kvinteta neuveriteľnou rýchlosťou 2 milióny míľ za hodinu (3,2 milióna km/h).
Náraz NGC 7318b do starého oblaku plynu a plazmy, ktorý zostal po predchádzajúcich galaktických kolíziách, vytvoril gigantickú rázovú vlnu. Astronómovia ju prirovnávajú k „zvukovému tresku stíhačky“ prechádzajúcej zvukovou bariérou, avšak v omnoho väčšom, intergalaktickom meradle.
„Dynamická aktivita v tejto galaktickej skupine bola znovu prebudená galaxiou, ktorá cez ňu prechádza neuveriteľnou rýchlosťou. To vedie k nesmierne silnej rázovej vlne, veľmi podobnej sonic boomu stíhacieho lietadla,“ uviedla doktorka Marina Arnaudova, vedúca autorka štúdie z University of Hertfordshire.
Čo Rázová vlna spôsobuje?
Štúdia, publikovaná v žurnále Monthly Notices of the Royal Astronomical Society, zistila, že rázová vlna má dvojaký účinok:
- Vytvára žiariaci plyn: Keď sa rázová vlna pohybuje vreckami studeného plynu (rýchlosťou viac ako 25-násobok rýchlosti zvuku v danom prostredí), je taká silná, že strháva elektróny z atómov, čím vytvára žeravú stopu ionizovaného plynu.
- Spúšťa rádiové vlny: Pri interakcii s horúcim plazmatickým plynom sa vlna síce oslabuje, ale stlačí ho, čím generuje silné rádiové vlny, ktoré zachytávajú rádioteleskopy, ako je napríklad LOFAR.
Tieto pozorovania, uskutočnené pomocou nového prístroja WEAVE (William Herschel Telescope Enhanced Area Velocity Explorer), sú kľúčové pre pochopenie toho, ako kolízie viedli k formovaniu galaxií, akou je aj naša Mliečna cesta. Naznačujú, že namiesto deštrukcie môže byť takýto masívny šok vlastne “recyklačnou stanicou” pre plyn, ktorá spúšťa tvorbu nových hviezd a možno aj zrod trpasličích galaxií.
Vedci veria, že štúdium tejto kozmickej havárie v „priamom prenose“ im pomôže nahliadnuť do turbulentných procesov, ktoré formovali raný vesmír.
rNUlife.sk / Andrej Pokorný, obr. : red. AI
Pridaj komentár