Jedinečný kultúrny a historický festival Šancefest 2025 bude 16. augusta v moravskej obci Mosty u Jablunkova.
V priestore spájajúcom tri krajiny – Česko, Slovensko a Poľsko – stojí zrekonštruovaná vojenská pevnosť Velká šance zo 17. storočia. Kedysi bola hlavnou časťou obranného systému Jablunkovského priesmyku v horstve moravskosliezskych Beskýd.
Umelecký i hudobný program Šancafestu
Historický program v tejto národnej pamiatke otvorí výstrel z dela. Význam pevnosti priblížia komentované prehliadky života vojenskej posádky z obdobia tridsaťročnej, sliezskej a napoleonskej vojny. Súčasťou je aj súťaž v streľbe z muškiet. V programe nájdete aj remeselný jarmok, tradičnú súťaž O najlepší guláš Šancmajstra, interaktívnu historickú hru a súťaže pre deti. Hudobne ich spestrí dobová skupina Ragojka.
Svoju výstavu predstaví fotograf Martin Podžorný. Umelecké objekty tu vystavia aj viacerí českí a slovenskí kováči. Od 16. hodiny sa začne vyše sedemhodinový koncert, na ktorom vystúpia kapely Stanley´S Dixie Street Band, PATEJDL Original Band, AC/CZ (AC/DC revival) a domáca skupina EMERYTH.
V novom Návštevníckom centre pri voľne prístupnom pevnostnom areáli je k dispozícii rozsiahla expozícia. Okrem takmer trojminútovej animovanej video projekcie o histórii opevnenia obsahuje aj obrazové a textové informácie, výstroj, zbrane a iné dobové dokumenty.
„Návštevnícke centrum je otvorené piaty rok. Dokumentuje dôvody vzniku a históriu významného príkladu pevnostného fortifikačného systému. Tento systém, ktorý v horskom prostredí nemá obdobu, vybudovali proti tureckým nájazdom. Bránil krajinu aj pred útokmi uhorských protihabsburských povstalcov, ako aj švédskych a dánskych vojsk. Od 16. do začiatku 19. storočia ho tvorilo 21 menších opevnení v juhovýchodnom Sliezsku.
Prvá pevnosť vznikla v roku 1578 na Slovensku vo Svrčinovci. Významné opevnenie bolo aj na protiľahlom kopci slovenskej obce Čierne. Zachovalo sa ich iba niekoľko a sú v zanedbanom stave. Táto pevnosť v Mostoch z roku 1621 bola hlavná a je najviac obnovená. V hviezdicovom tvare ju obnovili bez kasární a iných objektov, ktoré obyvatelia rozobrali na svoje stavby. Okrem zvlneného terénu dobrovoľníci čiastočne zrekonštruovali vnútorné a vonkajšie opevnenie kamenných hradieb,“ informuje sprievodca David Topalov.
rNUlife.sk / text a foto: PAVOL ERDZIAK, redakčná úprava
Pridaj komentár