Zatiaľ čo Dubaj symbolizuje rýchly rast a luxus, Bhután, krajina známa svojím konceptom Hrubého národného šťastia (GNH), sa vydáva opačným smerom. Kráľovstvo v Himalájach buduje „Anti-Dubaj“ – Gelephu Mindfulness City (GMC).
Tento ambiciózny projekt má priniesť moderný rozvoj, no zároveň zostať verný bhutánskym hodnotám udržateľnosti, kultúrnej ochrany a blahobytu.
Pre hlbší pohľad na tento fascinujúci projekt si pozrite aj ďalšie video video!
Bhután: Krajina, kde šťastie predbieha HDP
Bhután si dlhodobo udržiava povesť krajiny, ktorá uprednostňuje blahobyt svojich obyvateľov a ochranu životného prostredia pred bezhlavým ekonomickým rastom. Tento prístup sa opiera o filozofiu Hrubého národného šťastia (GNH), ktorú zaviedol štvrtý kráľ Bhutánu, Jigme Singye Wangchuck, v 70. rokoch. GNH sa meria prostredníctvom deviatich domén, ktoré zahŕňajú psychologickú pohodu, zdravie, vzdelanie, kultúrnu rozmanitosť, dobrú správu vecí verejných a ekologickú odolnosť.
Krajina obmedzila turizmus až do 70. rokov, televíziu zaviedla až v roku 1999 a udržiava prísne environmentálne zákony, ktoré vyžadujú, aby 60 % územia zostalo zalesnených. Bhután je dokonca jednou z mála uhlíkovo negatívnych krajín na svete, pričom 99 % jej elektriny pochádza z obnoviteľných zdrojov, najmä z vodných elektrární.
Prečo „Anti-Dubaj“? Gelephu Mindfulness City
Napriek svojej povesti a záväzku k GNH čelí Bhután demografickej výzve – mnohí mladí ľudia odchádzajú za príležitosťami do zahraničia. V reakcii na to kráľ Bhutánu, Jigme Khesar Namgyel Wangchuck, oznámil ambiciózny plán: vytvorenie Gelephu Mindfulness City (GMC).
Tento rozsiahly mestský projekt, predstavený v decembri 2023, má rozlohu porovnateľnú s Hongkongom a bude fungovať ako samosprávna ekonomická zóna. No na rozdiel od Dubaja a iných globálnych „nových miest“, ktoré charakterizujú mrakodrapy a luxusné developerské projekty, vízia Gelephu je formovaná budhistickými hodnotami:
- Žiadne mrakodrapy: Žiadna budova neprekročí šesť poschodí, čo je zámerná voľba na obmedzenie používania uhlíkovo náročného betónu a ocele.
- Harmónia s prírodou: Dizajn uprednostňuje zachovanie riek, lesov a divokej zveri. Mesto bude pozostávať zo siete miest prepojených mostmi, ktoré majú symbolické aj praktické funkcie.
- Zelená infraštruktúra: Namiesto rozsiahlych betónových odvodňovacích systémov plánujú dizajnéri vytvoriť poľnohospodárske nárazníkové zóny z ryžových polí okolo riek, aby sa predišlo záplavám počas monzúnov.
- Tradičná architektúra: Väčšina architektúry mesta čerpá inšpiráciu z tradičných bhutánskych štruktúr, ako sú dzongy (opevnené kláštory).
- Uhlíková neutralita: Mesto bude fungovať na 100 % obnoviteľnej energii, čím posilní pozíciu Bhutánu ako uhlíkovo negatívnej krajiny.
- Vzdelávanie a inovácie: Cieľom je poskytnúť pracovné miesta, podporiť inovácie a ponúknuť udržateľný, bhutánsky model moderného rozvoja.
Výzvy a kritika
Hoci projekt Gelephu predstavuje odvážny pokus o zosúladenie moderného ekonomického rozvoja s dlhodobým záväzkom Bhutánu k GNH, čelí aj kritike. Niektoré hlasy upozorňujú na historické problémy s etnickými menšinami a obavy z možného vysídľovania obyvateľstva v súvislosti s rozsiahlou výstavbou. Existujú aj otázky týkajúce sa financovania a toho, či takýto ambiciózny projekt dokáže skutočne prilákať potrebné investície a talenty bez kompromisov voči bhutánskym hodnotám.
Bhutánski predstavitelia však zdôrazňujú, že časový harmonogram je menej dôležitý ako zabezpečenie toho, aby mesto zostalo verné svojim hodnotám udržateľnosti, kultúrnej ochrany a blahobytu. Kráľ dokonca prisľúbil, že on a jeho deti sa budú podieľať na fyzickej práci pri výstavbe letiska, čo symbolizuje národnú jednotu a záväzok k projektu.
Budúcnosť rozvoja s dušou
Gelephu Mindfulness City je testom, či sa ideály Bhutánu dokážu premeniť na urbanistický plán, ktorý uspokojí potreby jeho obyvateľov bez obetovania toho, čo robí Bhután jedinečným. Je to protipól k modelu Dubaja, ktorý sa zameriava na masívny rast a konzum. Bhután sa snaží ukázať svetu, že prosperita môže existovať v harmónii s prírodou a kultúrou.
rNUlife.sk / Daniel Mičuda, foto: youtube
Pridaj komentár