Analytik: Slovensko nemá problém s financovaním dlhu, no otázna je cena

Bratislava – Slovensko aktuálne nemá problém s financovaním svojho dlhu, avšak zásadnou otázkou zostáva, akú cenu za požičané peniaze zaplatí. Riziková prirážka slovenských dlhopisov voči nemeckým sa pohybuje na úrovni 90 až 95 bázických bodov.

Výnosy 10-ročných dlhopisov v posledných týždňoch kolísali medzi 3,4 a 3,5 %. Uviedol to Matej Horňák, makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne, v reakcii na pondelkovú aukciu štátnych dlhopisov.

Finančné potreby a ratingové hodnotenie

V aktuálnej aukcii Slovensko úspešne predalo dlhopisy v hodnote viac ako pol miliardy eur. „Predpokladáme, že celkové finančné potreby v tomto roku dosiahnu asi 12,2 miliardy eur. Z toho zhruba 70 % už je pokrytých,“ zhodnotil analytik Horňák. „Slovensko tak nemá problém s financovaním svojho dlhu, otázkou však vždy je, za akú cenu.“

Aktuálne ratingové hodnotenie agentúrou Moody´s, ktorá v piatok (13. júna) potvrdila Slovensku známku A3 so stabilným výhľadom, bolo podľa Horňáka v súlade s očakávaniami. „Ide o siedmy najvyšší rating, avšak najhorší v kategórii A ratingov,“ vysvetlil Horňák. „O stupeň pod nami už začína kategória B, v ktorej sú krajiny považované za riskantnejšie. Aj toto sú dôvody, prečo sme nepredpokladali posun Slovenska do nižšej kategórie.“

Kľúčové hrozby a porovnanie s regiónom

Horňák pripomenul, že hlavnou hrozbou, na ktorú ratingové agentúry aktuálne upozorňujú v prípade Slovenska, je zraniteľnosť v dôsledku zavádzania ciel zo strany Spojených štátov. Ich dôsledkom môže byť spomalenie slovenskej veľmi otvorenej ekonomiky.

„Ďalšie oblasti, ktoré vo svojich hodnoteniach spomínajú, sú udržateľnosť verejných financií a nutnosť štrukturálnych reforiem,“ doplnil Horňák. „Sú to dve oblasti, v ktorých Slovensko čelí najväčším výzvam. Majú potenciál výrazne ovplyvniť budúci úspech krajiny.“

Slovensko „v protismere“: Zhoršujúce sa známky

Hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš v tejto súvislosti pripomenul, že agentúra Moody´s síce teraz ponechala rating Slovenska bez zmeny, no minulý rok ho znížila o jeden stupeň na najnižšiu úroveň od roku 2003. „Slovensko sa navyše ocitlo v protismere. Kým iné porovnateľné krajiny si ratingové známky zlepšujú, my sme si za ostatný rok pohoršili,“ upozornil ekonóm.

Gábriš poukázal na to, že za uplynulý rok a pol si Slovensko zhoršilo rating od agentúr Moody´s a Fitch. Ďalšie dve agentúry, S&P a DBRS, zase krajine zhoršili ratingový výhľad. Tento vývoj porovnal Gábriš s príkladom Slovinska, ktorému za rovnaké obdobie zlepšili ratingový výhľad Moody´s, Fitch aj DBRS a celkovú ratingovú známku S&P.

„Stáva sa z nás neporiadny žiak a známky sa nám neustále zhoršujú,“ zhodnotil ekonóm. „Sedíme v elitnej triede s najlepšími žiakmi, ale naše hodnotenie sa zhoršuje. Na dobré známky, rovnako ako v škole, totiž nestačí byť členom výberového klubu.“ Doplnil, že samotné členstvo v EÚ a eurozóne prináša výhody, ktoré agentúry pri stanovení ratingu berú do úvahy.

Vysoká riziková prirážka napriek Eurozóne

Túto situáciu do určitej miery odrážajú aj rizikové prirážky na slovenský vládny dlh. Štátne dlhopisy Slovenskej republiky s 10-ročnou splatnosťou majú najvyššiu rizikovú prirážku spomedzi krajín eurozóny. Sú na tom rovnako ako Taliansko a Litva. Gábriš vyčíslil, že Grécko, ktoré pred pár rokmi čelilo dlhovej kríze, si požičiava s nižšou prirážkou ako Slovensko, na úrovni približne 75 bázických bodov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto stránka používa Akismet na obmedzenie spamu. Zistite, ako sa spracovávajú údaje o vašich komentároch.

error: Content is protected !!