Galéria Nedbalka otvára 28. mája výnimočnú výstavu, ktorá divákom predstaví prepletené životy a tvorbu dvoch kľúčových osobností slovenského výtvarného umenia: Ester Martinčekovej-Šimerovej a Martina Martinčeka. Ich spojenie nebolo len manželské, ale aj umelecké, a napriek nepriazni osudu, ktorá ich sprevádzala, stáli bok po boku až do Martinčekovej smrti v roku 2004. Ich spoločný život sa hlboko odrazil aj v ich dielach.
Maliarka s parížskou dušou: Ester Martinčeková-Šimerová
Ester Martinčeková-Šimerová, rodáčka z Bratislavy, sa po maturite vydala na neobyčajnú cestu do Paríža. Päťročné štúdium maliarstva vo Francúzsku, netypické pre naše pomery, jej umožnila finančná podpora otca, ktorý po prvej svetovej vojne emigroval do USA. Počas štúdia bola v bezprostrednom kontakte s európskou modernou a jej predstaviteľmi. Jej učitelia, významný francúzsky výtvarník Fernand Léger a ruská emigrantka Alexandra Exter, mali na jej tvorbu zásadný vplyv. Vďaka nim sa zoznámila so zásadami kubizmu a civilizmu, ktorých prvky sú príznačné predovšetkým pre jej rané diela.
Po návrate do Bratislavy sa aktívne zapojila do výtvarného diania a stala sa rešpektovanou umelkyňou. Jej život a tvorbu však kruto ovplyvnili udalosti druhej svetovej vojny. V roku 1943 nacisti popravili jej prvého manžela, MUDr. Františka Šimera, ktorý ako primár ukrýval československých parašutistov po atentáte na Heydricha.
Po vojne sa Ester Šimerová vrátila do Bratislavy, kde stretla JUDr. Martina Martinčeka. V roku 1947 sa za neho vydala. Ich spoločný život však znova zasiahla nepriazeň osudu. Martinček, ktorý pracoval ako prezidiálny šéf Úradu predsedníctva Slovenskej národnej rady, bol vo februári 1948 uväznený. Hoci ho prepustili, na svoju pôvodnú pozíciu sa už nevrátil a v roku 1951 bol nútený odísť z Bratislavy. Ester Šimerová sa rozhodla manžela nasledovať a presťahovali sa na jeho rodný Liptov. Nasledujúce roky boli pre nich náročné, čo ovplyvnilo aj Šimerovej tvorbu. Keďže nemala ateliér, upustila od olejových farieb a venovala sa predovšetkým kresbe a pastelu.
Fotograf Liptova: Martin Martinček
Martin Martinček sa v tom čase začal opäť venovať svojej záľube z mladosti – fotografii. Putoval po liptovskej krajine a snažil sa zviditeľniť nepovšimnuté reálie. Zo začiatku ho priťahovali predovšetkým prírodniny, na ktorých ho oslovovala najmä ich štruktúra. V roku 1957 sa Martinček stal členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov a v roku 1961 umelcom v slobodnom povolaní.
V tom čase sa zmenil aj charakter jeho tvorby, ktorá sa posunula od náhodného zaznamenávania k systematickej práci. Na svojich fotografiách zachytáva liptovskú krajinu, prírodniny a najmä vidieckych ľudí, ich radosti, strasti a prostredie, v ktorom žijú. Vystavené diela pochádzajú práve zo šesťdesiatych rokov 20. storočia a považujeme ich za vyzretú tvorbu autora.
Spoločné oživenie a odkaz
Životné podmienky manželov sa postupne zlepšovali. Ester M.-Šimerová si zriadila ateliér a znova sa mohla naplno venovať tvorbe, ktorá bola aj vystavovaná. V šesťdesiatych rokoch dokonca rehabilitovali jej tvorbu z tridsiatych rokov, ktorá bola dlhší čas zaznávaná. Vo voľnej tvorbe sa okrem maľby začala venovať aj koláži a tvorbe objektov, ktoré pomenovala kamey. Okrem toho robila aj návrhy pre monumentálne práce, napríklad návrh výzdoby stropu Hudobnej sály Bratislavského hradu, ktorú realizoval Ján Matejko.
Nasledujúce spoločenské zmeny, ktoré sa udiali predovšetkým v sedemdesiatych rokoch, nemali na autorov výraznejší vplyv, zrejme aj preto, že žili a tvorili mimo centra. Obaja majú za sebou množstvo samostatných a skupinových výstav doma i v zahraničí a svojou tvorbou sa stali významnými osobnosťami slovenského výtvarníctva.
K výstave Galéria Nedbalka vydala aj obsiahly katalóg „Maliarka a fotograf: Umenie v dvoch perspektívach“, ktorý dopĺňa jedinečný zážitok z tejto prelomovej výstavy. Podporu projektu poskytol Fond pre podporu umenia. Príďte si vychutnať diela dvoch výnimočných umelcov, ktorých život a tvorba sú svedectvom o sile umenia a vytrvalosti ducha!
rNUlife.sk / Daniel Mičuda podľa TS
Pridaj komentár