Svet drogového zločinu je pre väčšinu ľudí nepoznaný a zahalený rúškom tajomstva. Ako však v skutočnosti funguje rozsiahly systém produkcie, prepravy a distribúcie zakázaných látok? Pohľad do tohto skrytého sveta ponúka Peter Tritan, známy aj ako Posh Pete, bývalý medzinárodný pašerák, ktorému sa podarilo prepašovať kokaín v hodnote presahujúcej 5 miliónov libier. Jeho svedectvo odhaľuje prekvapivé detaily.

Cesta kokaínu sa začína tisíce kilometrov ďaleko, na farmách v krajinách Južnej Ameriky ako Peru, Bolívia a Kolumbia. Tam sa pestujú kríky koky, z ktorých sa zbierajú listy a následne sa spracúvajú v provizórnych laboratóriách v odľahlých oblastiach. Pri tomto procese sa používajú rôzne chemikálie, vrátane metanolu, kyseliny chlorovodíkovej či sírovej. Kedysi obľúbený éter je dnes pre svoju ťažkú dostupnosť nahradzovaný inými látkami.

Skutočnou výzvou a umením v tomto nelegálnom biznise je preprava. Posh Pete počas svojej kariéry experimentoval s rôznymi metódami, no za najúspešnejšiu považoval metódu, pri ktorej sa kokaín impregnoval do gumových plátov. Tieto pláty sa následne ukryli napríklad do podložiek pod stany, čo sťažovalo ich odhalenie. Táto metóda bola vysoko efektívna, pretože kokaínová guma nebola ľahko zistiteľná röntgenom, skenermi ani špeciálne cvičenými psami. Na prepravu využíval najímaných „cestujúcich“, ktorým zaplatil po úspešnom návrate.

Súčasťou stratégie každého pašeráka bolo aj vyhýbanie sa určitým krajinám, kde sú zákony mimoriadne prísne a tresty obzvlášť tvrdé. Medzi také krajiny, ktorým sa Peter a jeho ľudia vyhýbali, patrili napríklad USA, Thajsko, Indonézia a Saudská Arábia.

Za celým reťazcom stoja mocné kartely, ktoré kontrolujú dodávky a tok kokaínu, podobne ako OPEC kontroluje ropu. Zisky z tohto obchodu sú obrovské, no rozdeľujú sa veľmi nerovnomerne. Len malé percento sa dostane k samotným farmárom, zatiaľ čo drvivú väčšinu si rozdelia kartely a distribútori.

Moderná doba prináša pre orgány činné v trestnom konaní nové výzvy. Šifrované technológie a kryptomeny sťažujú sledovanie tokov peňazí a komunikácie v rámci drogovej siete. Podľa Petera Tritana v súčasnosti veľkú časť pašovania drog do Británie a Európy kontroluje albánska mafia.

Napriek svojej minulosti Peter Tritan verí, že jediným spôsobom, ako vyhrať vojnu proti drogám, je ich legalizácia a kontrola zo strany štátu. Sám sa do predaja drog zapojil už v mladom veku a skúsenosť z väzenia opisuje ako „dovzdelávanie sa v zločineckom svete“, kde sa nadväzujú dôležité kontakty. V súčasnosti sa venuje edukácii o škodlivosti drog a je zapojený do písania a filmových projektov. Dokonca zakladá spoločnosť na dovoz kakaa z Ekvádoru.

Príbeh Petra Tritana ponúka fascinujúci, no zároveň znepokojujúci pohľad do štruktúr a metód globálneho obchodu s drogami, ktorý má ďaleko od jednoduchých pouličných transakcií.

Pohľad OSN: Rast globálneho trhu a nové výzvy v boji proti drogám

Problematikou drog sa globálne zaoberá aj Organizácia Spojených národov. Správa Úradu OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC) upozorňuje na rýchlo sa rozširujúci globálny kokaínový trh, pričom produkcia kokaínu zaznamenala 35% nárast. UNODC poukazuje na dynamický cyklus, kde dopyt poháňa ponuku a zvýšená ponuka následne ďalej stimuluje dopyt.

Kokaín sa dostáva na nové trhy, vrátane Afriky, Ázie a Východnej Európy, a zaznamenáva sa nárast pašovania z Latinskej Ameriky do Európy práve cez krajiny západnej, strednej a severnej Afriky. Boj proti organizovanému zločinu si vyžaduje komplexný prístup, vrátane pochopenia zraniteľnosti komunít súvisiacich s rozvojom, vzdelávaním a právnym štátom.

UNODC podporuje krajiny v riešení drogových problémov prostredníctvom výskumu, prevencie, liečby, hraničných kontrol a reakcií trestného súdnictva, pričom zdôrazňuje, že užívanie drog treba vnímať primárne ako zdravotný problém, zameriavajúc sa na prevenciu, liečbu založenú na dôkazoch a rešpektovanie dôstojnosti pacientov.

rNUlife.sk / Daniel Mičuda, foto: youtube