SAUDSKÁ ARÁBIA – Predstavte si mesto, ktoré sa tiahne 170 kilometrov naprieč púšťou, široké je len 200 metrov, vysoké 500 metrov a celé je uzavreté v zrkadlových fasádach. Mesto bez áut a ciest, kde je všetko v pešej dostupnosti do piatich minút a pohyb na dlhšie vzdialenosti zabezpečuje vysokorýchlostný vlak. Znie to ako utópia priamo zo science-fiction filmu? Vitajte vo vízií „The Line“ (Línia, súradnica), centrálneho prvku grandiózneho projektu NEOM, ktorý vzniká v Saudskej Arábii. Avšak projekt sa ocitá v riadnom sklze a vo veľkých finančných problémoch, nehovoriac o problémoch migrujúcich pracovníkov z chudobných krajín Ázie. Dočká sa princ niekedy splnenia svojho megalomanského sna?

Tento megalomanský projekt, ktorý sa s odhadovanými nákladmi 2 bilióny dolárov označuje za najväčšiu stavbu na svete, je osobným snom korunného princa Mohammeda bin Salmana a kľúčovou súčasťou štátnej „Vízie 2030“, ktorej cieľom je transformovať saudskú ekonomiku a spoločnosť. Financovanie tohto futuristického mesta zabezpečuje predovšetkým Saudský verejný investičný fond (PIF), ktorý je pod kontrolou vládnucej rodiny.

Vláda prezentuje „The Line“ ako model udržateľného života v budúcnosti, v harmónii s prírodou a s minimálnou ekologickou stopou. Oficiálnu víziu s pôsobivými vizualizáciami a detailmi o plánovanom živote v meste si môžete pozrieť napríklad na oficiálnych webových stránkach projektu NEOM.

Vízia vs. Realita: Čo vidia satelity, keď novinári nemôžu podávať správy

Práve nemožnosť novinárov slobodne podávať správy priamo z miesta diania robí z „The Line“ projekt zahalený rúškom tajomstva. Aby sme oddelili okázalú víziu od skutočného stavu vecí, analytici sa museli spoľahnúť na iný, nezávislý zdroj informácií: satelitné snímky.

A to, čo odhaľujú satelity, je zatiaľ drsný kontrast k uhladeným marketingovým materiálom. Namiesto prosperujúcej futuristickej metropoly je na snímkach vidieť predovšetkým masívnu, desiatky kilometrov dlhú ryhu v púšti. Je to stopa po stavebných prácach, ktoré síce prebiehajú, ale rozsah výkopov a ich aktuálna dĺžka naznačujú, že dosiahnuť pôvodne plánovanú dĺžku 170 kilometrov v pôvodnom časovom rámci je extrémne nepravdepodobné. Potvrdzujú sa tak správy o tom, že časový plán a náklady projektu sa už výrazne „posunuli v piesku“.

Podľa informácií denníka The Wall Street Journal sa veľkolepé mega projekty Saudskej Arábie v rámci iniciatívy NEOM potýkajú s vážnymi finančnými problémami. Aj napriek tomu, že sa na tieto futuristické projekty už minulo viac ako 50 miliárd dolárov, „fantastické mesto sa zrazilo s realitou“. Denník uvádza, že náklady na výstavbu prudko stúpli, dochádza k neustálym meškaniam a odhady kapitálových výdavkov na dokončenie projektov do roku 2080 narastli na neuveriteľných 8,8 bilióna dolárov. Táto suma je viac ako 25-násobkom ročného rozpočtu kráľovstva, čo poukazuje na enormný finančný tlak spojený s realizáciou týchto ambícií.

Ľudská cena futuristického sna: Príbeh migrujúcich pracovníkov

Ešte znepokojujúcejšie a srdcervúcejšie sú správy týkajúce sa ľudského rozmeru projektu. Tisíce pracovníkov, ktorí sa podieľajú na premene saudskej púšte na futuristickú krajinu, pochádzajú často z najchudobnejších krajín sveta, ako sú Bangladéš, India, Nepál, Pakistan či Filipíny. Títo ľudia opúšťajú svoje domovy, aby zabezpečili lepšiu budúcnosť pre svoje rodiny, často si na cestu požičiavajú nemalé peniaze, nalákaní prísľubmi vysokých zárobkov a dobrých podmienok.

Realita na staveniskách ambicióznych projektov, vrátane tých v rámci „Vízie 2030“ a „The Line“, je však pre mnohých krutá. Pracujú v extrémne náročných podmienkach priamo v púšti, kde čelia neúprosnej horúčave, piesočným búrkam a vyčerpávajúcej fyzickej práci dlhé hodiny denne. Správy hovoria o neľudských podmienkach v preplnených ubytovniach pre pracovníkov, nedostatočnej strave a hygiene. Často im sú vyplácané nižšie mzdy, ako boli dohodnuté, prípadne sa výplaty oneskorujú, čím sa dostávajú do zúfalej situácie. Nedostatočné bezpečnostné opatrenia na staveniskách vedú k častým nehodám a, žiaľ, k stratám na životoch.

Práve tisíce migrujúcich pracovníkov, ktorí údajne zahynuli počas stavebných snáh v rámci „Vízie 2030“, sú mementom temnej stránky týchto veľkolepých projektov. Ich pasy bývajú často zadržiavané zamestnávateľmi, čo im prakticky znemožňuje opustiť krajinu alebo zmeniť prácu, čím sa dostávajú do zraniteľnej pozície, náchylnej na ďalšie zneužívanie.

Táto drsná realita pre tých, ktorí sa fyzicky podieľajú na výstavbe futuristického sna, vytvára ostrý kontrast s utopickou víziou pohodlného a technologicky dokonalého života pre budúcich obyvateľov „The Line“. Je to príbeh o cene pokroku, ktorá sa, zdá sa, v Saudskej Arábii meria nielen miliardami dolárov, ale aj nesmiernym ľudským utrpením a obeťami.

Príbeh Saudskej Arábie je neodmysliteľne spojený s objavom a ťažbou ropy, často nazývanej aj „čierne zlato“. Ešte v prvej polovici 20. storočia bola Saudská Arábia relatívne chudobnou krajinou s prevažne púštnym charakterom a ekonomikou založenou na poľnohospodárstve a obchode.

Všetko sa zmenilo po objavení obrovských ložísk ropy v 30. rokoch 20. storočia a najmä po intenzívnom rozbehnutí jej ťažby v povojnovom období. Prudký rast cien ropy v druhej polovici storočia priniesol kráľovstvu nesmierne bohatstvo, ktoré umožnilo masívne investície do infraštruktúry, modernizácie krajiny a pozdvihnutia životnej úrovne.

Saudská Arábia sa vďaka rope stala jednou z najvplyvnejších krajín sveta a kľúčovým hráčom na globálnom energetickom trhu. Projekty ako NEOM a „The Line“ sú len ďalším, zatiaľ najambicióznejším, prejavom snahy využiť ropné bohatstvo na vybudovanie post-ropnej budúcnosti a upevnenie pozície krajiny na svetovej scéne.

rNUlife.sk / autor: Daniel Mičuda, titl. foto: youtube