SALVÁDOR – V malom stredoamerickom Salvádore stojí stavba, ktorá vzbudzuje rešpekt aj strach po celom svete – CECOT. Toto väzenie, známe ako Cekot, je označované za najväčšiu väznicu na svete z hľadiska kapacity a stalo sa symbolom nekompromisného boja salvádorskej vlády proti brutálnym gangom, ktoré roky terorizovali krajinu. Je to miesto, kde končia najnebezpečnejší zločinci s jediným cieľom: už nikdy nevyjdú von.

Salvádor, hoci rozlohou neveľký štát strednej Ameriky, čelil desaťročia obrovskému problému s gangmi ako MS13 a Barrio 18, ktoré kontrolovali rozsiahle územia, šírili násilie a zastrašovali obyvateľstvo. V marci 2022 však vláda spustila dramatické a rozsiahle opatrenia proti gangom, ktoré viedli k zatknutiu viac ako 70 000 osôb. Pre takýto masívny počet zadržaných bolo potrebné nové, mimoriadne bezpečné väzenské zariadenie.

Odpoveďou sa stalo práve CECOT, vybudované v roku 2022. Tento mamutí komplex sa rozprestiera na ploche 410 akrov a bol navrhnutý s jedným primárnym cieľom – zabrániť akejkoľvek možnosti úteku. Bezpečnostné opatrenia sú na najvyššej možnej úrovni. Väznica je obohnaná mnohými vrstvami zabezpečenia, vrátane vysokých múrov, elektrických plotov a neustáleho monitorovania. Vstup do areálu a pohyb vo vnútri je prísne kontrolovaný, s minimálnym kontaktom s vonkajším svetom.

Odpoveďou sa stalo práve CECOT, vybudované v roku 2022 a otvorené v meste Tecoluca, približne 72 kilometrov od hlavného mesta San Salvador, v roku 2023. Tento mamutí komplex sa rozprestiera na ploche 410 akrov, čo predstavuje približne 1,66 kilometra štvorcového (km²), a bol navrhnutý s jedným primárnym cieľom – zabrániť akejkoľvek možnosti úteku. Bezpečnostné opatrenia sú na najvyššej možnej úrovni. Väznica je obohnaná mnohými vrstvami zabezpečenia, vrátane vysokých múrov, elektrických plotov a neustáleho monitorovania. Vstup do areálu a pohyb vo vnútri je prísne kontrolovaný, s minimálnym kontaktom s vonkajším svetom.

Pohľad dovnútra CECOT-u, ktorý prinášajú dokumentárne zábery, ukazuje drsnú realitu života za jeho múrmi. Vnútri sú držaní príslušníci spomínaných notoricky známych gangov. Životné podmienky sú tvrdé, čo je zámerom, ktorý má odradiť od kriminálnej činnosti. Dokument ponúka aj pohľad na denný režim a realitu, s ktorou sa väzni musia vyrovnať. Zaujímavým prvkom je aj možnosť nahliadnuť do myslenia bývalého gangového lídra, prezývaného Psycho, ktorý v interview zdieľa svoje skúsenosti a pohľad na svoju minulosť. Vnútri sú držaní príslušníci spomínaných notoricky známych gangov, označovaní vládou za „tých najhorších z najhorších“.

Život za múrmi: Drsná realita a „nulové“ podmienky

Životné podmienky v CECOT-e sú zámerne extrémne tvrdé. Cely, do ktorých sa má zmestiť až 80 osôb, trávia väzni takmer 24 hodín denne. „Jediným nábytkom sú kovové poschodové postele bez diek, podušiek a matracov,“ opísal pre televíziu CNN korešpondent David Culver. „V miestnosti je ešte záchod, umývadlo a plastový kýbeľ na umývanie sa,“ dodal. Neexistuje tu žiadne súkromie ani pohodlie. Svetlá v celách svietia 24 hodín denne, sedem dní v týždni.

Väzni nemajú povolené žiadne návštevy rodinných príslušníkov a žiaden čas na čerstvom vzduchu, okrem veľmi obmedzeného pohybu. Preplnené cely môžu opustiť iba na 30 minút denne, pričom tento čas je určený na presun do centrálnej chodby, kde absolvujú skupinové cvičenie alebo čítanie Biblie, uviedol Culver. Väznica neponúka žiadne vzdelávacie programy ani aktivity, ktoré by ich pripravili na život po prípadnej väzbe. Väzňom je odopretá akákoľvek zábavná aktivita vrátane čítania kníh a hrania kariet. Nedostanú sa k nim ani listy od blízkych osôb. Strava je základná, podávaná cez mreže, pričom vo väznici sa nikdy nepodáva mäso. Voda je dostupná priamo v cele.

CECOT má oficiálnu kapacitu 40 000 väzňov. Presné aktuálne číslo nie je verejne dostupné z bezpečnostných dôvodov, ale koncom roka 2024 sa počet odhadoval na 14 500 až 20 000 osôb. Prezident Bukele v apríli 2025 dokonca vyjadril zámer zdvojnásobiť kapacitu väznice na 80 000 miest. Napriek extrémne vysokej kapacite a počtu zadržaných, nie sú známe žiadne potvrdené úteky z väznice CECOT od jej otvorenia. Úrady opakovane zdôrazňujú, že z tohto zariadenia nebude prepustený žiadny väzeň.

Kontroverzné deportácie z USA: Keď sa do mega-väzenia dostanú aj nevinní

Jednou z najviac šokujúcich a kritizovaných stránok fungovania CECOT-u je kontroverzná spolupráca so Spojenými štátmi. Na miesto, ktoré je domovom najtvrdších zločincov v Salvádore, v posledných týždňoch prúdia znenazdajky odchytení migranti z USA. Podľa ľudskoprávnych skupín títo ľudia neprešli ani len riadnym procesom.

„Salvádorská vláda opísala ľudí zadržiavaných v CECOT ako teroristov s tým, že z väznice nikdy neodídu,“ tvrdí pre televíziu ABC Juanita Goebertusová z neziskovej organizácie Human Rights Watch (HRW). Dodala, že HRW nevie o žiadnych zadržaných, ktorých by niekedy z CECOT prepustili.

Ukázalo sa, že administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa deportovala do salvádorskej väznice už niekoľko stoviek ľudí. Medzi nimi aj 29-ročného Kilmara Armanda Abrega Garcíu, ktorý v USA žil legálne s rodinou. Hoci americké ministerstvo spravodlivosti neskôr priznalo, že v jeho prípade pochybilo, tvrdí, že to nemôže napraviť, pretože Abrego García je už vo väzbe v inej krajine. „Vyjadrenie americkej vlády bolo dosť šokujúce, pretože sa priznala k všetkému, z čoho sme ju obvinili,“ uviedol pre rozhlas NPR právnik Simon Sandoval-Moshenberg, ktorý Abrega Garcíu zastupuje.

Abrego García, ktorý ako 16-ročný utiekol zo Salvádoru pred násilím gangov, už v minulosti čelil spájaniu s MS-13, čo pripomína aj Trumpova administratíva, ale podľa Sandovala-Moshenberga ide o nepodložené tvrdenia amerických úradov, ktoré ho deportovali bez podania dôkazov. Abrega a ďalších troch ľudí totiž zadržali na parkovisku v roku 2019, ale vyšetrovanie nepotvrdilo jeho príslušnosť k MS-13. Karoline Leavittová, hovorkyňa Bieleho domu, však v utorok aj napriek tomu uviedla, že Abrego Garcia bol členom gangu MS-13 a do USA sa už nikdy nevráti.

Trumpovu administratívu však obviňujú aj ďalší. Rodiny zadržaných tvrdia, že ich blízkych deportovali na základe chybných informácií. Objavili sa správy, že americká vláda určovala príslušnosť ku gangom čiastočne prostredníctvom tetovaní alebo oblečenia, upozornil magazín New York. Napríklad v prípade Andryho Josého Hernándeza Romera, venezuelského maskéra, ktorý utiekol zo svojej krajiny kvôli prenasledovaniu pre sexuálnu orientáciu, úrady usúdili, že tetovanie koruny na zápästí je gangovým symbolom, hoci jeho známi tvrdia, že ide o regionálnu katolícku tradíciu.

CNN uvádza, že z 261 ľudí, ktorých Trumpova administratíva deportovala, obvinila 238 z príslušnosti k Tren de Aragua a 23 z MS-13.

Zo 261 ľudí, ktorých Trumpova administratíva v marci deportovala z USA, tri štvrtiny deportovaných Venezuelčanov nemali podľa televízie CBS žiaden záznam v registri trestov. Deportovaní boli po Trumpovom vyhlásení takzvaného „cudzineckého zákona“ z roku 1798, ktorý mu umožňuje zadržať a vyhostiť cudzincov, ktorých by inak chránil právny štát – vyžaduje si to však, aby prezident vyhlásil, že sú USA vo vojne (Trump tvrdí, že gangy USA napadli). „Ak im to celé prejde, znamená to, že migračné zákony sú všetky úplne bezvýznamné,“ vraví Sandoval-Moshenberg a varuje pred zrútením právneho systému.

Americká federálna sudkyňa Paula Xinisová nariadila, aby Abrego García bol vrátený späť do Spojených štátov, ale Trumpova administratíva sa proti rozsudku odvolala. Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová reagovala šokujúcim vyhlásením, že sudkyňa by mala kontaktovať salvádorského prezidenta, keďže nemá právomoc nad inou krajinou. Samotný právnik amerického ministerstva spravodlivosti Erez Reuveni, ktorý počas pojednávania priznal, že administratíva pochybila, bol následne suspendovaný.

Navrhujeme sudkyni, aby kontaktovala salvádorského prezidenta, pretože nevieme o sudcovi, ktorý má právomoc nad Salvádorom,“ uviedla v reakcii pre denník The Washington Post Leavittová. Abregovi Garcíovi v súčasnosti hrozí bezprostredné nebezpečenstvo, nakoľko členovia gangu, pred ktorými v minulosti utiekol, sú v rovnakom väzení.

Podľa americkej generálnej prokurátorky Pam Bondiovej americké ministerstvo spravodlivosti od každého zamestnanca vyžaduje, aby horlivo obhajoval Spojené štáty. „Každý právnik, ktorý toto nariadenie nedodrží, bude čeliť následkom,“ uviedla.

Prezident Bukele, ktorý sám seba raz nazval „najkúlovejším diktátorom“ na svete, ponúkol USA využitie CECOT-u v rámci dohody, vďaka ktorej má Salvádor získať šesť miliónov dolárov ročne za umiestnenie deportovaných osôb. Tieto peniaze majú pomôcť udržať salvádorský väzenský systém, ktorý stojí 200 miliónov dolárov ročne. Ironicky, Abregovi Garcíovi teraz hrozí bezprostredné nebezpečenstvo v CECOT-e, nakoľko členovia gangu, pred ktorými v minulosti utiekol zo Salvádoru, sú v rovnakej väznici.

Väzni a ich tresty: Stovky rokov aj čakanie bez rozsudku

V CECOT-e sedia primárne príslušníci gangov, no kritériá na umiestnenie práve sem nie sú plne transparentné. Mnohí väzni si odpykávajú tresty v dĺžke stoviek rokov. V apríli 2025 boli podĺa správ maximálne tresty za závažné zločiny, ako je napríklad vražda, zvýšené až na 60 rokov. Znepokojujúce je, že značná časť zadržaných stále čaká na súdny proces, pričom existujú vážne obavy z hromadných súdov bez možnosti riadneho predloženia dôkazov obhajobou.

Vláda Salvádoru neaktualizuje presné čísla zadržaných, ale podľa ľudskoprávnej skupiny Cristosal bolo v marci 2024 v salvádorských väzniciach minimálne 110-tisíc ľudí, čo je viac ako dvojnásobok oproti apríli 2021. Cristosal takisto upozorňuje na úmrtia vo väzniciach (najmenej 261) a prípady zneužívania a mučenia počas zásahov proti gangom. Vláda tvrdí, že ľudia v CECOT-e sú teroristi a nikdy neodídu, no HRW nepotvrdila žiadne prípady prepustenia.

CECOT tak predstavuje komplexný a rozporuplný symbol. Na jednej strane je to masívna a neprestupná pevnosť, ktorá má navždy izolovať najnebezpečnejších kriminálnikov a priniesť krajine bezpečnosť. Na druhej strane vyvoláva vážne otázky o cene, ktorú je spoločnosť ochotná zaplatiť za bezpečnosť, pokiaľ ide o ľudské práva, spravodlivosť a osudy ľudí, ktorí sa ocitli v tomto obávanom systéme.

Doplňujúce informácie o väzení CECOT

Verejnosť a médiá sa zaujímajú o mnohé detaily fungovania tohto obávaného zariadenia:

• Financovanie z USA? Hoci samotnú výstavbu CECOT-u za 100 miliónov dolárov financoval Salvádor, nedávne správy naznačujú, že vláda USA (za administratívy Donalda Trumpa a zrejme aj naďalej) platí Salvádoru (objavili sa správy o sume 6 miliónov dolárov) za umiestňovanie deportovaných osôb, vrátane členov venezuelských gangov a potenciálne aj vlastných občanov, práve v CECOT-e. Experti upozorňujú, že takéto financovanie by mohlo byť v rozpore s americkými zákonmi o ľudských právach (tzv. Leahy Law).
• Počet väzňov: CECOT má oficiálnu kapacitu 40 000 väzňov. Presné aktuálne číslo nie je verejne dostupné z bezpečnostných dôvodov, ale koncom roka 2024 sa počet odhadoval na 14 500 až 20 000 osôb. Prezident Bukele v apríli 2025 dokonca vyjadril zámer zdvojnásobiť kapacitu väznice na 80 000 miest. Cely sú navrhnuté tak, aby poňali veľké množstvo väzňov, s minimálnym priestorom na osobu.
• Úteky: Napriek extrémne vysokej kapacite a počtu zadržaných, nie sú známe žiadne potvrdené úteky z väznice CECOT od jej otvorenia. Úrady opakovane zdôrazňujú, že z tohto zariadenia nebude prepustený žiadny väzeň a nikto odtiaľ neopustí brány.
• Typy zločinov a dĺžka trestov: V CECOT-e sú držaní predovšetkým členovia gangov, označovaní za „tých najhorších z najhorších“ alebo vysoko postavených členov. Mnohí z nich čelia alebo si už odpykávajú tresty v dĺžke stoviek rokov, zatiaľ čo značná časť zadržaných stále čaká na súdny proces, pričom existujú obavy z nedostatku riadneho právneho procesu a hromadných súdov. Podľa nových zákonov boli maximálne tresty za závažné zločiny ako vražda zvýšené až na 60 rokov. Kritériá na umiestnenie práve do CECOT-u nie sú verejne transparentné, okrem vládneho tvrdenia, že ide o „vysoko postavených“ gangových členov.

Vybudovanie a fungovanie CECOT-u a masové zatýkanie gangových členov malo síce za následok výrazné zníženie kriminality v Salvádore, čo mnohí obyvatelia krajiny vítajú, no zároveň sú spojené s nemalými kontroverziami. Organizácie na ochranu ľudských práv vyjadrujú vážne obavy z možného porušovania práv väzňov a existuje riziko, že medzi desaťtisícami zadržaných sú aj ľudia, ktorí boli nespravodlivo obvinení alebo zadržaní bez riadneho procesu.

Niektorí influenceri začali toto miesto nazývať novým americkým Auschwitzom..

rNUlife.sk / Daniel Mičuda, foto: CNN youtube