Vedci odhalili tajomstvo 5-metrového zdvihu zeme po zemetrasení v Japonsku

Tokio, Japonsko – Masívne zemetrasenie, ktoré zasiahlo polostrov Noto v Japonsku na Nový rok 2024, spôsobilo prekvapivý a rozsiahly zdvih zeme v niektorých oblastiach, dosahujúci až päť metrov. Vedci teraz objasnili mechanizmus, ktorý stál za týmto dramatickým pretvorením krajiny. Na správu upozornil portál SciTechDaily.

Zemetrasenie s magnitúdou 7,5, ku ktorému došlo 1. januára 2024, vyvolalo značné škody a spôsobilo variabilný zdvih zemského povrchu. Zatiaľ čo v niektorých postihnutých oblastiach bol zdvih len 1-2 metre, na iných miestach na severnom pobreží polostrova Noto dosiahol úctyhodných 5 metrov (približne 16,4 stôp). Tento nezvyčajne veľký a nerovnomerný pohyb zeme zaujal geológov po celom svete.

^{Vedci použili simuláciu na superpočítači, aby odhalili základný mechanizmus, ktorým nepravidelná geometria zlomu, charakterizovaná viacerými segmentmi, kontrolovala variácie sklzu zlomu a výsledného zdvihu zeme. Zdvih zeme sa líšil od 1-2 metrov v niektorých oblastiach, až po 4-5 metrov v iných. Zdroj: Ryosuke Ando, Tokijská univerzita.}

Tím vedcov z Tokijskej univerzity a ďalších inštitúcií využil pokročilé techniky vrátane satelitných pozorovaní (napríklad InSAR) a superpočítačových simulácií, aby preskúmal, čo spôsobilo taký rozsiahly zdvih. Ich zistenia naznačujú, že za ním stála komplexná geometria posúvajúcich sa zlomových línií pod polostrovom.

Zemetrasenie bolo typu plytkého reverzného zlomu. To znamená, že jedna časť zemskej kôry sa posunula smerom nahor ponad druhú časť pozdĺž zlomovej roviny, ktorá sa ponára pod polostrov. Vedci zistili, že nepravidelná geometria zlomového systému, ktorý sa skladá z viacerých segmentov, a ich orientácia voči regionálnym kompresným silám (spôsobeným pohybom tektonických platní v tejto oblasti) priamo ovplyvnili rozsah a distribúciu zdvihu. Simulácie dokázali presne reprodukovať pozorované variácie zdvihu na rôznych miestach postihnutého regiónu.

^{Oblasti s teplejšími farbami zaznamenali počas zemetrasenia väčší zdvih zeme. Stopy podmorských aktívnych zlomov (azúrové čiary) vedú severne od pobrežia polostrova Noto. Zdroj: Ryosuke Ando, Tokijská univerzita.}

Toto poznanie prispieva k lepšiemu pochopeniu toho, ako vlastnosti zlomových línií ovplyvňujú správanie zemetrasení a následné deformácie zemského povrchu. Pochopenie takýchto javov je kľúčové pre presnejšie hodnotenie seizmických rizík a lepšiu prípravu na budúce zemetrasenia v seizmicky aktívnych oblastiach, ako je Japonsko. Zdvih zeme na polostrove Noto mal aj praktické dôsledky, keď v niektorých oblastiach výrazne posunul líniu pobrežia smerom do mora a spôsobil problémy napríklad v rybárskych prístavoch.

rNUlife.sk / Daniel Mičuda