Náš vesmír je nesmierne rozsiahly, plný úchvatných javov, no zároveň v sebe ukrýva aj potenciálne nebezpečenstvá. Od obrovských čiernych dier s neskutočnou gravitáciou až po explodujúce hviezdy s ničivou silou – kozmos nám pripomína našu zraniteľnosť voči silám, ktoré presahujú naše chápanie. Populárny seriál „How the Universe Works” (Ako funguje vesmír) z produkcie Science Channel sa vo svojej epizóde s výstižným názvom „Are we in Danger? Black Holes and Killer Stars” (Hrozia nám? Čierne diery a zabijacké hviezdy) zaoberá práve otázkou, či sú pre nás tieto kozmické giganty skutočnou hrozbou.
Epizóda sa ponára do hĺbky vesmíru, aby divákom priblížila fascinujúci, no zároveň potenciálne desivý svet čiernych dier, supernov a ultra masívnych čiernych dier. Explózie supernov patria medzi najenergetickejšie udalosti vo vesmíre a ich žiarenie môže mať dopad na život aj na veľké vzdialenosti. Čierne diery, svojou gravitačnou silou pohlcujúce všetko vo svojom okolí, vrátane svetla, a najmä tie ultra masívne v centrách galaxií, predstavujú sily nesmierneho rozsahu.
Video sľubuje preskúmať neuveriteľný vplyv týchto fenoménov na kozmos. Tento vplyv sa netýka len ich deštruktívnej sily, ale aj ich úlohy pri formovaní galaxií, distribúcii hmoty a cykloch hviezdneho života. Epizóda tak pravdepodobne vysvetľuje, ako tieto mocné objekty fungujú, aké procesy ich sprevádzajú a predovšetkým, aké sú reálne riziká, ktorým môže naša planéta alebo život čeliť zo strany týchto „zabijackých hviezd“ a čiernych dier, vzhľadom na obrovské vzdialenosti vo vesmíre.
Seriál „How the Universe Works“ je známy svojou schopnosťou zložité vedecké témy sprostredkovať pútavým spôsobom, a v tejto epizóde sa zrejme snaží zodpovedať prastarú otázku – aké nebezpečenstvá skrýva vesmír a či si máme robiť starosti o našu bezpečnosť zo strany jeho najextrémnejších objektov.
Najbližšia čierna diera k Zemi Gaia BH1
- Aktuálne najbližšou potvrdenou čiernou dierou k Zemi je systém s názvom Gaia BH1.
- Táto čierna diera sa nachádza vo vzdialenosti približne 1560 svetelných rokov od nás. Objavili ju v roku 2022.
Hoci v minulosti sa objavili kandidáti na najbližšiu čiernu dieru s odhadovanou vzdialenosťou okolo tisíc svetelných rokov (napríklad systém HR 6819, o ktorom sa pôvodne myslelo, že obsahuje čiernu dieru vzdialenú asi 1000 svetelných rokov, no neskôr bola táto interpretácia spochybnená a systém bol preklasifikovaný), najbližšou v súčasnosti potvrdenou je Gaia BH1 vo vzdialenosti asi 1560 svetelných rokov.
Jeden svetelný rok je vzdialenosť, ktorú prejde svetlo za rok, teda takmer desať biliónov kilometrov. Naša domovská galaxia Mliečna dráha meria pre predstavu v priemere približne 120-tisíc svetelných rokov.
Prezrádza ich gravitácia
Neaktívne a pokojné čierne diery sa naopak prezrádzajú len pôsobením svojej gravitácie, napríklad keď okolo nich obieha viditeľná hviezda, ako v tomto prípade. Európske južné observatórium je spoločná astronomická organizácia európskych štátov. ESO prevádzkuje niekoľko observatórií umiestnených vo vysokých nadmorských výškach v juhoamerickom Čile.
Čierne diery sú natoľko hmotné objekty, že ich silné gravitačné pole neprepustí von žiadny objekt, ani svetlo. V Mliečnej dráhe boli doteraz podľa ESO objavené desiatky čiernych dier.
“Musia tu existovať stovky čiernych dier, ale vieme len o veľmi malom počte,” poznamenal Thomas Rivinius z Európskeho južného observatória. “Keď budeme vedieť, čo máme hľadať, mali by sme byť schopnejší ich nachádzať,” dodal expert.
rNUlife.sk / autor: Andrej Pokorný, podľa Science Channel, foto: youtube
Pridaj komentár