Dynamika rastu miezd a zisky firiem na Slovensku prešla v posledných rokoch zaujímavým vývojom. Kým v období rokov 2021 až 2023 zisky podnikov prekonávali rast miezd zamestnancov, v minulom roku sa situácia zmenila a rast miezd zrýchlil. Tieto zistenia vyplývajú z analýzy Moniky Pécsyovej z Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií SR.

Slovensko zaznamenalo od roku 1995 jeden z najvýraznejších nárastov podielu miezd na hrubom domácom produkte (HDP) v celej Európskej únii. Napriek tomuto pozitívnemu trendu však naša krajina stále zaostáva za priemerom EÚ o takmer sedem percentuálnych bodov. Pred tridsiatimi rokmi bol podiel ceny práce voči HDP na Slovensku dokonca pod úrovňou 43 %. Dlhodobý trend zvyšovania podielu príjmov pre zamestnancov však v poslednom období narušila inflačná kríza.

Analytička IFP vysvetľuje, že kým vo všeobecnosti je inflácia často ťahaná dynamikou miezd, tentoraz došlo k šoku spôsobenému najmä rastom cien energií a poľnohospodárskych komodít na zahraničných trhoch. Mzdové vyjednávania nedokázali dostatočne rýchlo reagovať na prudko stúpajúcu cenovú hladinu, čo viedlo k situácii, kedy zisky firiem v rokoch 2021 až 2023 stúpali rýchlejšie než mzdy zamestnancov. Zamestnanci tak do značnej miery absorbovali tento cenový šok. Vlani, v roku 2024, sa však trend otočil a rast miezd predbehol rast ziskov.

Analýza IFP tiež poukázala na výrazné rozdiely medzi jednotlivými sektormi ekonomiky v období rokov 2021 až 2023. Najmarkantnejší pokles podielu miezd na HDP bol zaznamenaný v odvetviach ako obchod, doprava, priemysel a stavebníctvo, ako aj v nízkokvalifikovaných službách. Naopak, vysokokvalifikované služby ako informačné a komunikačné technológie (IKT), financie, poisťovníctvo či odborné a vedecké činnosti zaznamenali minimálnu zmenu v podiele miezd. Tento rozdiel je čiastočne daný pokračujúcim dopytom po špecialistoch s vyšším vzdelaním v týchto sektoroch, zatiaľ čo v menej platených odvetviach sú pracovné miesta často obsadzované zahraničnými pracovníkmi s nižšími mzdami.

Klesajúci podiel miezd v niektorých sektoroch odráža aj zmeny v štruktúre slovenskej ekonomiky. V priemysle klesol počet zamestnancov za posledných päť rokov o 5,5 % a v službách ako obchod, doprava, gastrosektor a hotelierstvo o necelé štyri percentá od roku 2019. Nedostatok pracovnej sily v súčasnosti do značnej miery kompenzujú zahraniční pracovníci, ktorí, ako uvádza Pécsyová, majú spravidla nižšie mzdy než domáci zamestnanci. Až dve tretiny z nich pracujú na manuálnych pozíciách, zatiaľ čo desatina je zamestnaná v službách.

Tržby spoločností na Slovensku vlani medziročne klesli o vyše tri percentá, pričom sumárny zisk sa prepadol až o viac ako 18 percent, vyplýva z analýzy FinStatu.

Celkové tržby firiem, ktoré v riadnom termíne podali účtovnú závierku, dosahovali v roku 2024 viac ako 84 miliárd eur. Medziročne klesli o približne 2,6 miliardy eur. Ich celková EBITDA vlani dosiahla osem miliárd eur, pričom rok predtým bola vyššia o asi 400 miliónov eur.

Dôvodom poklesu je aj spomaľujúca sa inflácia v hospodárstve, za ktorú môže bázický efekt. „Kým v roku 2023 prekračovala medziročná inflácia desať percent, v roku 2024 dosahovala necelé tri percenta. Napriek miernemu poklesu tržieb spoločnostiam výrazne klesol zisk – až o 18,8 percenta,“ priblížil FinStat.

Viacero významných firiem sa vlani dostalo do výraznej straty. „Najvyššiu stratu – až 69,5 milióna eur – vykázala Eurovea Services, po ktorej nasledujú Železiarne Podbrezová so stratou 30,8 milióna eur a HB Reavis Group so stratou 30,4 milióna eur. Celkový pokles zisku ešte nafúkla Východoslovenská energetika Holding, ktorej 259-miliónový zisk v roku 2023 sa prepadol vlani na stratu pol milióna eur,“ dodal FinStat.

Analýza IFP tak prináša komplexný pohľad na vývoj mzdovej a ziskovej dynamiky na Slovensku v posledných rokoch, zdôrazňujúc vplyv inflácie a štrukturálnych zmien na trhu práce.

Inštitút finančnej politiky – IFP drží prst na pulze dňa

rNUlife.sk / red.