Premýšľate, čo máte dnes na tanieri? Možno by ste mali. Znepokojujúce zistenia rozsiahlej štúdie odhaľujú, ako veľmi môže bežná súčasť našej stravy – ultraspracované potraviny – negatívne ovplyvniť naše zdravie a zvýšiť riziko predčasnej smrti. Pripravte sa na šokujúce čísla a fakty, ktoré vám možno navždy zmenia pohľad na to, čo jete.
Tichý zabijak v našich nákupných košíkoch
Ultraspracované potraviny – lákavé, pohodlné a všadeprítomné. Ale za akú cenu? Nová štúdia, ktorá analyzovala dáta viac ako 240 000 ľudí, bije na poplach. Čím viac týchto produktov konzumujeme, tým výraznejšie ohrozujeme svoje zdravie. Čísla hovoria jasne:
- Za každých 10 % zvýšenia príjmu kalórií z ultraspracovaných potravín sa riziko predčasného úmrtia zvyšuje takmer o 3 %!
To znamená, že aj malá zmena v stravovaní môže mať obrovský dopad na vašu budúcnosť. Výskum, publikovaný v American Journal of Preventive Medicine, rozširuje naše poznanie o tom, ako môže bežná súčasť stravy vplývať na tvoje zdravie.
Jedenie, ktoré skracuje život
Vedci skúmali konzumáciu ultraspracovaných potravín u ľudí vo veku od 30 do 69 rokov – teda v období, keď by sa úmrtie považovalo za predčasné. Na základe skúmania prišli na to, že riziko sa dokáže zvýšiť až o tri percentá, informuje CNN.
„Skúmali sme riziko úmrtia osoby z dôvodu konzumácie väčšieho množstva ultraspracovaných potravín vo veku od 30 do 69 rokov, čo je obdobie, kedy by sa úmrtie považovalo za predčasné,“ uviedol spoluautor štúdie Carlos Augusto Monteiro, emeritný profesor výživy a verejného zdravia na Škole verejného zdravia Brazílskej univerzity v São Paule. „Zistili sme, že na každé desiatkové percento zvýšenia príjmu kalórií z ultraspracovaných potravín sa riziko predčasného úmrtia zvýšilo takmer o tri percentá,“ uviedol Monteiro, ktorý v roku 2009 vytvoril termín „ultraspracované“, keď vyvinul systém NOVA, systém klasifikácie potravín do štyroch skupín podľa stupňa ich spracovania.
Klasifikácia jedla – 4 skupiny systému NOVA
Prvá skupina systému NOVA zahŕňa nespracované alebo minimálne spracované potraviny v ich prirodzenom stave, ako napríklad ovocie, zelenina, mäso, mlieko a vajcia. Druhá skupina zahŕňa kulinárske prísady, ako napríklad soľ, bylinky a oleje. Tretia skupina pozostáva zo spracovaných potravín, ktoré kombinujú prvú a druhú skupinu – príkladmi sú konzervované potraviny a mrazená zelenina.
Štvrtá skupina zahŕňa ultraspracované potraviny. Podľa Monteirovej definície ultraspracované potraviny obsahujú len málo alebo žiadne celé potraviny. Namiesto toho sa vyrábajú z „chemicky manipulovaných lacných surovín“ a často sa pri nich používajú „syntetické prísady, ktoré ich robia jedlými, chutnými a návykovými“.
„Neexistuje dôvod domnievať sa, že sa ľudia dokážu plne adaptovať na tieto produkty,“ napísal Monteiro v redakčnom článku v časopise The BMJ v roku 2024. „Telo na ne môže reagovať ako na zbytočné alebo škodlivé, takže jeho systémy sa môžu zhoršiť alebo poškodiť v závislosti od ich zraniteľnosti a množstva skonzumovaných ultraspracovaných potravín.“
„Nová štúdia je zavádzajúca a povedie k zmätku u spotrebiteľov,“ uviedla Sarah Gallo, viceprezidentka pre produktovú politiku v Asociácii spotrebiteľských značiek, ktorá zastupuje potravinársky priemysel.
„Démonizovanie pohodlných, cenovo dostupných a trvanlivých potravinových a nápojových produktov by mohlo obmedziť prístup k nutrične bohatým potravinám a spôsobiť ich odmietanie,“ napísala Gallo v e-maili, a dodala: „čo by viedlo k zníženiu kvality stravy, zvýšenému riziku ochorení prenášaných potravinami a zhoršeniu zdravotných nerovností.“
Čo sú tie “ultraspracované” potraviny a prečo sú také nebezpečné?
Predstavte si produkty, ktoré majú ďaleko od prirodzenej formy. Vyrábajú sa z lacných, chemicky upravených surovín, plné umelých prísad pre trvanlivosť a chuť. Carlos Augusto Monteiro, expert na túto problematiku, varuje: „Telo na ne môže reagovať ako na zbytočné alebo škodlivé.“ A dôkazy jeho slová potvrdzujú.
Ultraspracované potraviny často obsahujú prísady, ktoré by ste doma bežne nepoužili, ako sú konzervačné látky, sladidlá a emulgátory. Sú navrhnuté tak, aby boli mimoriadne chutné a často vedú k nadmernej konzumácii. Medzi typické príklady patria:
- Sladené nápoje
- Balené slané a sladké snacky (čipsy, sušienky, cukríky)
- Spracované mäsové výrobky (párky, salámy, šunka)
- Instantné jedlá a polievky
- Hotové omáčky a dresingy
- Raňajkové cereálie (hlavne tie sladené)
- Energetické tyčinky
- Pečivo s dlhou trvanlivosťou
- Mrazené polotovary (pizza, nugety, hranolky)
Desivé fakty: Ako ultraspracované potraviny ničia naše zdravie
Štúdie spájajú vysokú konzumáciu týchto potravín s desivým zoznamom zdravotných problémov:
- Nárast úzkosti až o 53 %
- Obezita až o 55 %
- Poruchy spánku až o 41 %
- Cukrovka 2. typu až o 40 %
- Zvýšené riziko depresie a predčasného úmrtia až o 20 %!
- Kardiovaskulárne ochorenia
- Vysoký krvný tlak
- Rakovina
A to aj pri zvýšení denného príjmu len o jedinú porciu! Ultraspracované potraviny často nahrádzajú nutrične hodnotné jedlá, čo vedie k nedostatku vlákniny, vitamínov a minerálov.
Globálny problém: WHO varuje
Ultraspracované potraviny dominujú potravinovému reťazcu na celom svete. WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) zdôrazňuje, že je potrebné obmedziť ich konzumáciu a podporovať konzumáciu čerstvých a minimálne spracovaných potravín.
Hrozivá štatistika: Koľko životov strácame kvôli týmto potravinám?
Vedeli ste, že v krajinách s vysokou spotrebou ultraspracovaných potravín by sa dalo predísť obrovskému počtu úmrtí?
Napríklad v USA, kde tvoria až 55 % priemernej stravy, by ich úplné odstránenie mohlo v roku 2017 zachrániť viac ako 124 000 životov!
Je ešte nádej?
Úplná eliminácia je nereálna, ale riešením je znižovanie ich podielu v strave. Nahraďte ich čerstvými, minimálne spracovanými potravinami. Investujte do svojho zdravia – a do svojej budúcnosti.
rNUlife.sk / autor: Daniel Mičuda, foto zdroj: Freepik/freepik, Amazon
Pridaj komentár