Kópia osudu, známa aj ako Svätá kopija, Kopija Longinova alebo Lancea, je jedným z najznámejších a najtajomnejších artefaktov v histórii. Táto kopija, ktorou mal podľa tradície rímsky vojak Longinus prebodnúť bok Ježiša Krista počas ukrižovania, je opradená legendami o moci a osude. Poďme sa ponoriť do jej histórie, preskúmať legendy a zistiť, kde sa nachádza dnes.
Biblický pôvod a Longinus
Príbeh o kopiji sa objavuje v Jánovom evanjeliu (19:31-37), kde sa píše, že rímsky vojak prebodol Ježišov bok, aby sa uistil o jeho smrti. Hoci evanjelium neuvádza meno vojaka, apokryfné texty ho identifikujú ako Longina.
Podľa legendy mal Longinus problémy so zrakom a krv z Ježišovho boku mu zázračne vyliečila oči. Tento moment ho mal priviesť k obráteniu na kresťanstvo a k uctievaniu ako svätca.
Legenda o moci a osude
Okolo Kopije osudu sa vytvorila legenda, že jej vlastník má moc ovplyvňovať osud sveta a dosiahnuť neporaziteľnosť. Táto viera viedla mnohých mocných vládcov a vojvodcov v priebehu dejín k tomu, aby sa ju pokúsili získať.
Putovanie legendárnej zbrane: História Longinovej kopije od Rímskej ríše po viedenský Hofburg
Longinova kopija zohrala úlohu v nespočetných príbehoch a jej vlastníctvom sa mohlo pýšiť viac ako štyridsať významných historických postáv. Traduje sa, že kopiju využíval rímsky cisár Konštantín I. Veľký, cisár Theodosius, vizigótsky kráľ Alarich, cisár Justinián a dokonca aj rímsky vojvodca Aetius či vodca Hunov Atila.
Stopa „Svätej kopije“ sa potom na dlhý čas stráca a opäť sa objavuje až u Karola Veľkého, ktorý svoj talizman brával na všetkých svojich 47 ťaženiach, treba dodať, že všetky boli víťazné. Pri ceste z poslednej bitky mu vypadla z ruky, čo podľa mnohých predzvestovalo blížiacu sa tragédiu. Po návrate do Aachenu cisár zomiera a kopija sa stáva neoddeliteľnou súčasťou ríšskych korunovačných klenotov.
Takto sa k nej dostávajú panovníci Otto I., Henrich IV., Fridrich I. a nakoniec aj Karol IV., ktorý ju spolu s ríšskymi korunovačnými klenotmi ukladá na hrade Karlštejn. Karol IV. údajne získava aj ostatky Longina, ktorý je svätorečený a v Prahe mu je postavená románska kaplnka.
Žigmund Luxemburský nechal kopiju previezť do Norimbergu, kde bola zverená do ochrany Habsburgovcov. Cisár František II. ju potom nechal uložiť v dvorskej klenotnici vo Viedni.
Historickí vlastníci a putovanie kopije
Hoci je ťažké s istotou určiť, kto všetko vlastnil Kopiju osudu, niektoré historické záznamy a legendy spomínajú:
- Konštantín Veľký: Údajne mal viesť svoje vojská do bitky so Svätou kopijou v ruke a vďaka tomu zvíťaziť.
- Karol Veľký: Podľa legendy mal vyhrať všetky svoje bitky vďaka Kopiji osudu.
- Svätá rímska ríša: Cisár Karol IV. ju mal uložiť na hrade Karlštejn. Neskôr sa dostala do rúk Habsburgovcov.
- Adolf Hitler: Bol posadnutý Kopijou osudu a veril, že mu prinesie moc nad svetom. Získal ju po anšluse Rakúska a uchovával v Norimbergu. Po porážke nacistov ju americké vojská vrátili Rakúsku.
Súčasnosť: Viedenský Hofburg
Dnes je Kópia osudu súčasťou expozície v Klenotnici viedenského hradu Hofburg. Ide o železnú čepeľ, ktorá sa v minulosti zlomila a bola spojená zlatým plechom. Do čepele bol vsadený železný hreb, ktorý mal pochádzať z Ježišovho kríža.
Pravosť a kontroverzie
Existuje niekoľko kopijí, ktoré si nárokujú byť pravou Kopijou osudu. Vedci však datovali viedenskú kopiju do 8. storočia, pričom zlatý plech pochádza až zo 14. storočia. To naznačuje, že nejde o kopiju z Ježišových čias, hoci jej časť môže byť staršia. Samotný vek kopije zodpovedá klincu, ktorý je tvarom aj dĺžkou skutočne podobný klincom, aké Rimania používali na popravu ukrižovaním. Zdá sa teda, že táto kopija je zámerne vytvorenou relikviou na uchovanie tohto klinca. Ďalšou možnou „Longinovou kopijou“ je kopija nájdená pod podlahou kostola v Antiochii. Tá je dnes uložená v Ečmiadzine, avšak arménski cirkevní predstavitelia nikdy nepovolili jej skúmanie ani podrobné fotografovanie.
Zaujímavosť
Adolf Hitler bol natoľko posadnutý Kopijou osudu, že po anšluse Rakúska v roku 1938 bola jedným z jeho prvých príkazov presunúť ju z Viedne do Norimbergu. Veril, že kopija mu prinesie moc nad svetom a že jej strata by znamenala jeho pád. Paradoxne, americké vojská ju objavili v Norimbergu v deň Hitlerovej samovraždy v roku 1945.
Kópia osudu zostáva fascinujúcim artefaktom, ktorý spája náboženský význam, historické legendy a mystickú auru. Či už veríme v jej magickú moc alebo nie, jej príbeh je neoddeliteľne spojený s dejinami Európy a kresťanstva. A hoci sa pravdepodobne nikdy nedozvieme, či je viedenská kopija tou “pravou”, jej symbolická hodnota a vplyv na ľudskú predstavivosť sú nesporné.
rNUlife.sk / Autor: Daniel Mičuda, Foto: Wikipedia, History Channel, Epocha
Pridaj komentár