Káva. Pre mnohých z nás nepostrádateľný ranný rituál, palivo pre produktívny deň, spoločník pri stretnutiach s priateľmi či povzbudenie počas dlhých nocí. Ale ako sa táto horkastá, no zároveň povzbudzujúca tekutina stala tak neoddeliteľnou súčasťou našej globálnej kultúry? Historik Jonathan Morris nás vo svojej pútavo napísanej knihe "Coffee: A Global History" prevedie fascinujúcou cestou z etiópskych náhorných plošín až k dnešnej komplexnej kávovej kultúre.

Morris vo svojej knihe majstrovsky rozpletá spletitú sieť legiend, obchodných ciest, politických intríg a sociálnych zmien, ktoré formovali náš vzťah ku káve.

Začína v hornatých oblastiach Etiópie, kde podľa legendy pastier kôz Kaldi v 9. storočí spozoroval nezvyčajnú energiu svojich zvierat po zjedení červených bobúľ neznámeho kríka – kávovníka. Hoci je táto legenda pôvabná, Morris poukazuje na to, že prvé spoľahlivé písomné zmienky o káve pochádzajú až z 15. storočia z Jemenu.

Jemen: Prvá kávová kultúra a tajomstvo vývozu

V Jemene sa káva stala nielen nápojom, ale aj súčasťou náboženských rituálov a spoločenského života. Sufijskí mystici ju používali na udržanie bdelosti počas nočných modlitieb. Kávové zrná sa pražili a varili, čím vznikol nápoj, ktorý sa postupne šíril po celom arabskom svete. Jemen si pritom prísne strážil svoje kávovníkové plantáže a vývoz živých rastlín bol zakázaný, aby si udržal monopol.

Osmanská ríša a kávové domy ako centrá spoločenského života

V 16. storočí sa káva dostala do Osmanskej ríše, kde si rýchlo získala popularitu. Vznikali prvé kávové domy, ktoré sa stali nielen miestami na konzumáciu tohto nového nápoja, ale aj centrami spoločenského a intelektuálneho života.

Diskutovalo sa tu o politike, literatúre, umení a šírili sa tu správy. Kávové domy boli niekedy vnímané aj ako hrozba pre existujúci poriadok, pretože podnecovali slobodnú diskusiu a stretávanie sa rôznych vrstiev obyvateľstva.

Tajomstvo preniká do Európy: Od podozrenia k ošiaľu

Preniknutie kávy do Európy v 17. storočí nebolo jednoduché. Mnohí ju považovali za "satanský nápoj" či "horkú vodu moslimov".

No postupne si získavala priazeň, najmä vďaka obchodníkom a cestovateľom, ktorí si ju prinášali z Orientu. Vznikali prvé európske kávové domy, ktoré sa podobne ako v Osmanskej ríši stali dôležitými spoločenskými uzlami. V Londýne sa kávové domy prezývali "penny universities", pretože za cenu jedného penny ste si mohli vypočuť najnovšie správy a diskutovať s rôznymi ľuďmi.

Prelomenie monopolu a globálna expanzia

Kľúčovým momentom pre globálne rozšírenie kávy bolo prelomenie jemenského monopolu. Holanďanom sa koncom 17. storočia podarilo získať kávovníkové sadenice a založiť plantáže na Jáve a neskôr aj v ďalších svojich kolóniách. Francúzi zase založili plantáže v Karibiku. Vďaka tomu sa káva stala dostupnejšou a jej pestovanie sa rozšírilo do rôznych klimaticky vhodných oblastí po celom svete.

Káva v modernom svete: Viac než len nápoj

Jonathan Morris vo svojej knihe poukazuje na to, ako sa káva v priebehu storočí stala oveľa viac než len nápojom s povzbudzujúcimi účinkami. Formovala kultúry, ovplyvňovala ekonomiky, podnecovala inovácie a stala sa neoddeliteľnou súčasťou našich každodenných rituálov. Od jednoduchého praženia zŕn nad ohňom sme sa dostali k sofistikovaným metódam prípravy, k rozsiahlemu kávovému priemyslu a k rôznym kávovým kultúram, ktoré existujú po celom svete.

"How humanity got hooked on coffee" nie je len suchopárnym historickým výkladom. Morris píše s vášňou a zmyslom pre detail, vďaka čomu sa čitateľ ponorí do fascinujúceho sveta kávy a pochopí, prečo sa tento kedysi exotický nápoj stal tak neodmysliteľnou súčasťou našej globálnej existencie. Jeho kniha je povinným čítaním pre každého, kto si vychutnáva svoju rannú šálku a chce vedieť viac o pozoruhodnej ceste tohto "čierneho zlata".

rNUlife.sk / autor: Daniel Mičuda, obr. TEDex