Svet sa rúti do digitálnej budúcnosti poháňanej umelou inteligenciou (AI). Táto revolučná technológia však so sebou prináša nevídanú energetickú náročnosť. Najnovšia správa Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) bije na poplach: celosvetový dopyt po elektrine pre dátové centrá sa do roku 2030 viac ako zdvojnásobí, pričom hlavným "žrútom" energie bude práve nenásytná AI. Čaká nás energetická kríza gigantických rozmerov, ktorá preťaží elektrické siete a ohrozí klimatické ciele? Poďme sa pozrieť na desivé čísla a možné scenáre, ktoré predpovedajú experti z celého sveta.

Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA) so sídlom v Parížu predpokladá, že globálny dopyt sa vyšplhá na 945 terawatthodín (TWh), čo je o niečo viac ako spotreba elektrickej energie v Japonsku. Trend rozvoja umelej inteligencie a budovania dátových centier vedie k opätovnému nárastu dopytu po elektrickej energii, a to aj v prosperujúcich ekonomikách, kde v poslednom čase stagnoval alebo v niektorých prípadoch klesal.

AI ako energetický monštrum: Dátové centrá zhltnú viac elektriny ako celé Japonsko!

Predstavte si, že vaša chladnička, televízor, práčka a všetky ostatné elektrické spotrebiče v domácnosti spotrebujú len zlomok energie oproti obrovským sálom plným blikajúcich serverov. A teraz si predstavte, že tento hlad po elektrine sa má v priebehu piatich rokov viac ako zdvojnásobiť! Presne túto mrazivú predpoveď prináša najnovšia analýza Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA).

Podľa ich alarmujúcej správy celosvetový dopyt po elektrickej energii pre dátové centrá dosiahne do roku 2030 ohromujúcich 945 terawatthodín (TWh). Pre lepšiu predstavu, toto množstvo energie je vyššie ako celková ročná spotreba elektriny celého Japonska! A hlavným motorom tohto gigantického nárastu nie je nič iné ako umelá inteligencia (AI).

USA a Čína na čele energetickej pohromy: AI zožerie viac energie ako ťažký priemysel!

Správa IEA nešetrí ani konkrétnymi číslami pre jednotlivé krajiny. Spojené štáty americké sa majú stať epicentrom tejto energetickej explózie. Predpokladá sa, že do roku 2030 budú dátové centrá v USA zodpovedné za takmer polovicu celkového nárastu dopytu po elektrine v krajine. Čo je ešte šokujúcejšie, spotreba energie pre AI v amerických dátových centrách prekoná kumulatívnu spotrebu všetkých energeticky náročných odvetví priemyslu dohromady – vrátane výroby hliníka, ocele, cementu a chemikálií!

Podobne dramatický nárast sa očakáva aj v Číne, ktorá bude druhým najväčším "konzumentom" energie pre dátové centrá. Spolu s USA budú tieto dve krajiny zodpovedné za takmer 80 % celosvetového nárastu v tejto oblasti.

Európa a Japonsko v tieni gigantov: Aj tu hrozí preťaženie sietí

Ani vyspelé ekonomiky Európy a Japonska neostanú ušetrené. V Európe sa očakáva nárast spotreby elektriny pre dátové centrá o 70 % a v Japonsku dokonca o viac ako 80 %. Tento rapídny nárast bude klásť enormné nároky na existujúcu infraštruktúru elektrických sietí a môže viesť k lokálnym preťaženiam a výpadkom.

Prečo je AI taká "hladná"? Miliardy výpočtov a trénovanie gigantických modelov

Za týmto bezprecedentným nárastom spotreby energie stojí najmä trénovanie a prevádzka rozsiahlych modelov umelej inteligencie, ako sú tie, ktoré poháňajú ChatGPT a ďalšie generatívne AI aplikácie. Každý jeden dopyt, každé vygenerované slovo či obrázok vyžaduje obrovské množstvo výpočtovej sily, ktorú zabezpečujú tisíce a tisíce výkonných serverov v dátových centrách.

Podľa odhadov spoločnosti Deloitte jediný dopyt na generatívnu AI spotrebuje 10 až 100-krát viac elektriny ako bežné vyhľadávanie na internete! A s explozívnym nárastom používania AI vo všetkých oblastiach nášho života bude táto energetická "apetít" len rásť.

Hrozí nám energetická kríza a spomalenie zelenej transformácie?

Experti varujú, že ak sa tento nárast dopytu po elektrine nepodarí uspokojiť udržateľnými zdrojmi, môže to mať vážne dôsledky pre globálne klimatické ciele. Hoci správa IEA naznačuje, že obnoviteľné zdroje a zemný plyn by mali zohrať kľúčovú úlohu pri uspokojovaní tohto dopytu, stále existuje riziko zvýšenia emisií skleníkových plynov.

Navyše, budovanie novej energetickej infraštruktúry a posilňovanie existujúcich sietí si vyžaduje čas a obrovské investície. Ak sa nepodarí držať krok s rastúcim dopytom, môže dôjsť k preťaženiu elektrických sietí, spomaleniu zavádzania elektromobility a ďalších elektrifikovaných technológií, a dokonca aj k ohrozeniu energetickej bezpečnosti v niektorých regiónoch.

Hľadanie riešení: Efektívnejšie čipy, zelená energia a inovatívne chladenie

Našťastie, technologický svet si túto hrozbu začína uvedomovať a hľadajú sa rôzne riešenia. Výrobcovia čipov pracujú na energeticky efektívnejších procesoroch a grafických kartách, ktoré by znížili spotrebu energie pre AI výpočty. Dátové centrá sa čoraz viac zameriavajú na využívanie obnoviteľných zdrojov energie, ako je solárna a veterná energia. A vyvíjajú sa aj inovatívne metódy chladenia serverov, ktoré by nahradili energeticky náročné klimatizácie.

Napriek týmto snahám je však jasné, že boj s energetickou náročnosťou AI bude jedným z kľúčových výziev nasledujúceho desaťročia. Osud digitálnej budúcnosti a našej planéty závisí od toho, či dokážeme nájsť udržateľné spôsoby, ako uspokojiť nenásytný hlad umelej inteligencie po energii.

Myslíte si, že dokážeme udržať krok s energetickými nárokmi AI? Aké riešenia vidíte ako najsľubnejšie? Podeľte sa o svoje názory v komentároch!

rNUlife.sk / Autor: DM, obr. a foto: Gemini