Od 1. apríla 2025 vstúpila na Slovensku do platnosti nová daň z finančných transakcií, ktorá výrazne ovplyvňuje podnikateľské prostredie. Táto daň sa vzťahuje na bezhotovostné platby a výbery hotovosti, čo spôsobuje nárast nákladov pre firmy. Mnohé podniky preto začali uprednostňovať platby v hotovosti, aby sa vyhli dodatočným poplatkom spojeným s bezhotovostnými transakciami.
Zavedenie transakčnej dane od apríla vyvolalo medzi podnikateľmi vlnu nespokojnosti. Na sociálnych sieťach zdieľajú snímky bankových výpisov, ktoré ukazujú, že im z účtov denne odchádzajú desiatky eur. Mnohí preto vyzývajú zákazníkov, aby uprednostnili platby v hotovosti. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) však zrušenie dane neplánuje, keďže očakáva, že do štátneho rozpočtu prinesie približne 700 miliónov eur. Napriek kritike z radov podnikateľov a niektorých politických strán minister zdôrazňuje, že daň je nevyhnutná pre konsolidáciu verejných financií.
Čo je transakčná daň?
Transakčná daň je nová forma zdanenia finančných operácií, ktorá sa týka fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb. Sadzby dane sú nasledovné:
- Bezhotovostné transakcie: 0,4 % z výšky debetnej bezhotovostnej transakcie, maximálne však 40 eur z každej transakcie.
- Výbery hotovosti: 0,8 % z výšky výberu, pričom maximálny limit zaplatenej dane nie je určený.
- Platobné karty: 2 eurá ročne za každú jednotlivo vydanú a aspoň raz v roku použitú kartu.
Transakčná daň v praxi
Na internete sa od podnikateľov aj malých firiem množí kritika na zavedenie transakčnej dane. Na prevádzkach sa objavujú od apríla oznamy o platbe v hotovosti, v ktorých transakčnú daň považujú za nezmyselnú. “Ak máme ako malý podnik prežiť bez nutnosti zvýšiť ceny, musíme vás slušne požiadať o podporu formou hotovostnej platby,” píše sa na obchode s potravinami s názvom Sladučké ovocie. “Priatelia, ak firma zamestnáva 10 zamestnancov a ročne jej stúpnu náklady o približne 550€ len na úhrady za mzdy (mimo iných nákladov), o koľko firma zníži odmeny pre zamestnancov?,” pýta sa obchod.
· Od Vás: Poplatok za platbu kartou 80 centov… Ešte som sa s tým nestretol. Súvisí to s transakčnou daňou, alebo…?
Mnohé reštaurácie a podniky sa v poslednom období uchyľujú k žiadosti zákazníkov, aby uprednostnili platbu v hotovosti. Tento krok je reakciou na zavedenie transakčnej dane a súvisiace vysoké poplatky za bezhotovostné platby. Napríklad, majiteľ jedálne uviedol, že vysoké provízie za platby kartou a blížiaca sa transakčná daň ho viedli k žiadosti zákazníkov o platbu v hotovosti, aby sa predišlo zvýšeniu cien jedál.
V posledných dňoch som mal možnosť vyjadriť svoj postoj k novej transakčnej dani aj v televíznom vysielaní.
Hovorím o tejto téme otvorene, pretože sa ma ako podnikateľa priamo dotýka a zároveň vidím, aký dopad bude mať na každého z nás – bežných ľudí, rodiny, živnostníkov či firmy!
Chcem však zdôrazniť, že mojou ambíciou nie je vstupovať do politického boja ani prstom ukazovať na vinníka. ( nie preto že by nebolo na koho)
Rozhádaná spoločnosť totiž slúži predovšetkým tým, ktorým vyhovuje chaos – ich mocenským a politickým záujmom.
Zdieľanie časti nášho televízneho príspevku jednou z politických strán ma úprimne prekvapilo.
Je dôležité, aby zaznelo jasne a otvorene– nespájam sa so žiadnou politickou stranou a ani nechcem byť takto vnímaný.
Moja účasť v diskusii je čisto občianska.
Som úprimne rád, že táto téma vzbudila pozornosť a že sa o nej diskutuje – práve dialóg nás môže posunúť vpred.
Namiesto obviňovania a hádok potrebujeme hľadať riešenia.
A to môžeme len vtedy, ak si zachováme chladnú hlavu a rešpekt.
Na záver mi dovoľte pripomenúť jedno staré rímske pravidlo:
“Divide et impera – Rozdeľuj a panuj.“
Čím viac nás rozdelia, tým ľahšie nás ovládnu. Ja si však želám opak – spájať ľudí cez konštruktívne riešenia, nie ich rozdeľovať cez konflikty.
Ďakujem všetkým, ktorí sa zapojili do diskusie vecne a s úctou.
“Prosím, použite hotovosť, inak budeme musieť dvíhať ceny kvôli transakčnej dani,” píše sa na ozname ďalšej prevádzky. V inom prípade v ozname prevádzka oznamuje, že “pri každej platbe kartou bude účtovaný servisný poplatok 0,8% zo sumy bloku”. Niektoré, naopak, za platbu hotovosťou dávajú zákazníkom malé odmeny.
Aj mnohé reštaurácie vyzývajú k platbe hotovosti. “Milí zákazníci, preferujeme platbu v hotovosti, aby sme nemuseli zvyšovať ceny jedál a nápojov kvôli nezmyselným daniam. Ďakujeme za pochopenie,” uvádza sa v jednej z nich. K obdobnému kroku pristúpil aj obľúbený podnik v Trnave. “Milí naši zákazníci! Veríme, že každý cent sa dá minúť lepšie, než na nezmyselnú transakčnú daň. Preto nám veľmi pomôže platba v hotovosti. Ďakujeme, že nás podporujete!” napísalo pohostinstvo Čajka vo svojom príspevku.
Podobné oznamy zúfalých majiteľov a prevádzkarov reštauračných zariadení sa neobjavili len na sociálnych sieťach, ale aj priamo na prevádzkach reštaurácií a pohostinstiev, a to už v predstihu. Prednedávnom sa pri vchode do jedálne objavil oznam s prosbou adresovanou zákazníkom, aby v súvislosti s transakčnou daňou, ktorá bude platiť od začiatku apríla, za obedové menu platili v hotovosti. „S vašou súčinnosťou nebudeme musieť pristúpiť k zvýšeniu cien za menu. Ďakujeme za pochopenie,“ píše sa na ozname. Majiteľ a prevádzkar v jednej osobe však na otázku redakcie: “Nerátate teda s možnosťou, že terminál celkom zrušíte?”, odpovedal: “Určite nie, to by mi ublížilo. Robíme aj rozvoz – mám piatich šoférov –, pri ktorom ľudia buď zaplatia dopredu, alebo platia šoférovi väčšinou iba kartou.”
Pražiareň kávy Be:café zverejninila krátky výpis z účtu, ktorý poukazuje na to, ako im kvôli transakčnej dani za pár hodín ubudlo z účtu okolo 40 eur. “Človek by si myslel, že štát by mal podnikateľom pomáhať, podporovať ich, motivovať ich a vychádzať im v ústrety, pretože práve podnikatelia tvoria hodnoty, zamestnávajú ľudí a štátu zarábajú peniaze. Ten náš štát ich namiesto toho dojí, dusí a demotivuje. Berie im peniaze, ktoré mohli ísť na platy zamestnancov, prípadne do investícií na rozšírenie priestorov, kúpu lepších pražičiek, baličiek, destonerov, optických triedičiek a kadečoho, čo v pražiarskom priemysle potrebujú,” komentuje blogokave.sk.
Ten náš štát ich namiesto toho dojí, dusí a demotivuje. Berie im peniaze, ktoré mohli ísť na platy zamestnancov, prípadne do investícií na rozšírenie priestorov, kúpu lepších pražičiek, baličiek, destonerov, optických triedičiek a kadečoho, čo v pražiarskom priemysle potrebujú.
Prečo niekomu taká hlúposť ako transakčná daň vôbec napadla? A ako je možné, že ju niekto naďalej schvaľuje? Tí, ktorí podnikajú, strácajú chuť dohadovať nové biznisy a niekomu platiť za služby, keď si štát z každého prevodu niečo ukradne. A úmyselne píšeme „ukradne“, lebo zaslúžiť si tie peniaze nezaslúži.
Na dvojnásobné platy, doživotné renty a kupovanie hlasov dôchodcov sa však budú dobre hodiť. Vivat Slovakia.
Zasiahla aj občianske zruženia
Vláda uviedla, že transakčná daň sa občianskych združení alebo mimovládnych organizácií, ktoré sa venujú pomoci ľuďom v núdzi či charite, netýka. Ako však opisuje občianske združenie Alexkov svet, o.z, realita je však trochu iná. “Vieme, že niektorí ľudia si potrpia na tom, aby občianske združenie, ktoré podporujú, malo svoj účet transparentný. Mrzí nás to, že už náš transparentný účet nebude taký transparentný, ako doteraz, keď ste si vedeli pozrieť všetky platby za terapie a iné kredity a debety na bankovom účte. Túto skutočnosť má na svedomí transakčná daň. Áno, ako občianske združenie ju my neplatíme. Avšak platia ju zariadenia, ktoré s Alexkom navštevujeme v rámci terapií,” napísalo na sociálnej sieti občianske združenie.
Dodáva, že transakčná daň aj takýmto zariadeniam spôsobuje veľké ťažkosti, zvýšenie nákladov, zníženie príjmov. “Preto sú nútení prejsť na úhradu svojich služieb v hotovosti. Náš účet ostáva samozrejme naďalej transparentný, ale namiesto úhrady za faktúry v ňom budú figurovať výbery hotovosti potrebnej na úhradu terapií,” vysvetľuje.
Na dopady upozorňovali zväzy už dlhodobo
Nielen pri nástupe transakčnej dane do praxe Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR upozornila, že transakčná daň v čase narastajúceho medzinárodného obchodného napätia oslabí konkurencieschopnosť slovenských podnikov a vytvorí im výrazne horšie podmienky oproti firmám v iných krajinách Európskej únie. Dôsledky zavedenia tejto dane budú podľa nej pre domáce podnikateľské prostredie deštruktívne.
Asociácia priblížila, že podľa najnovších prieskumov až 10 % slovenských podnikateľov zvažuje ukončenie podnikania v SR a ďalších 14 % plánuje presunúť svoje aktivity do zahraničia, aby sa vyhli tejto daňovej záťaži. Navyše, správa Národnej banky Slovenska znižuje predikciu hospodárskeho rastu a to najmä pre oslabenú konkurencieschopnosť slovenského priemyslu na medzinárodných trhoch, doplnila asociácia.
Vplyv transakčnej dane na živnostníkov a malé firmy je podľa rezortu financií len mierny
Podľa rezortu financií je dosah novej dane z finančných transakcií (DFT) na drobných živnostníkov a malé firmy vo väčšine prípadov len mierny. Podnikatelia, ktorí by mali svoje výdavky v takej sume, v akej si uplatňujú paušálne výdavky, pocítia jej vplyv v priemernej výške 7 eur mesačne. Ak pri uhrádzaní výdavkov používajú platobnú kartu, vplyv dane môže byť rádovo nižší. Upozornilo na to na sociálnej sieti Ministerstvo financií (MF) SR. „Ministerstvo financií opätovne apeluje na to, aby sa vo verejnom priestore nešírili zavádzajúce informácie a klamstvá o dani z finančných transakcií. Tieto nepravdivé údaje prispievajú k vyvolávaniu paniky medzi podnikateľmi a ku zvyšovaniu napätia v spoločnosti,“ konštatoval rezort.
Pripomenul, že transakčná daň sa vzťahuje iba na podnikateľské subjekty a subjekty, ktoré majú právnu formu obchodných spoločností. Naopak, dani nepodliehajú platby bežných ľudí nepodnikateľov, zamestnancov, dôchodcov, autorov alebo prenajímateľov nehnuteľností. Rovnako ju neplatia mestá, obce, vyššie územné celky (VÚC), školy ani zdravotnícke zariadenia, ktoré nie sú obchodnými spoločnosťami. Výnimky z dane si tiež môžu uplatniť občianske združenia, neziskové organizácie či dobročinné charity.
Výška DFT je 0,4 % z odchádzajúcej platby z transakčného účtu podnikateľa, maximálne však vo výške 40 eur z jednej platby. Rezort financií tiež poukázal na to, že pri platbách akoukoľvek platobnou kartou sa transakčná daň neplatí.
Dopad na podniky a zákazníkov
Zavedenie transakčnej dane prinieslo pre podniky zvýšené náklady pri bezhotovostných platbách. Mnohé obchody a reštaurácie preto začali uprednostňovať hotovostné platby, aby sa vyhli dodatočným nákladom. Na dverách prevádzok sa objavujú nápisy ako “Platba kartou len nad 5 eur” či informácie o nefunkčných termináloch.
Reakcia zákazníkov
Zákazníci sú zmätení a frustrovaní z nových obmedzení pri platbách kartou. Niektorí zvažujú návrat k hotovosti, iní hľadajú podniky, ktoré naďalej akceptujú bezhotovostné platby bez obmedzení. Situácia vyvoláva diskusie o budúcnosti bezhotovostnej ekonomiky na Slovensku.
Možnosti pre podnikateľov
Podnikatelia hľadajú spôsoby, ako minimalizovať dopad transakčnej dane na svoje podnikanie. Medzi možné opatrenia patrí:
- Optimalizácia finančných tokov: Zváženie, ktoré platby je možné realizovať v hotovosti a ktoré bezhotovostne.
- Informovanie zákazníkov: Transparentná komunikácia o dôvodoch preferencie hotovostných platieb.
- Hľadanie alternatívnych riešení: Využitie moderných technológií a platobných systémov, ktoré môžu ponúknuť výhodnejšie podmienky.
Zavedenie transakčnej dane prinieslo nové výzvy pre podnikateľov aj zákazníkov. Je dôležité sledovať vývoj situácie a prispôsobiť sa novým podmienkam na trhu.
rNUlife.sk / red
Pridaj komentár