Ikonický herec oslávil 85. narodeniny zriedkavým verejným vystúpením. Tušíte o koho ide?

Legendárny herec, známy svojimi spoluprácami s hviezdami ako Barbra Streisandová a Joe Pesci, bol nedávno videný na verejnosti pri príležitosti svojich 85. narodenín. Tento výnimočný okamih potešil fanúšikov, ktorí ešte nezabudli a pripomenul sa tak aj jeho významný prínos k filmovému umeniu.

Ikonická filmová hviezda a priekopník na Broadwayi bola tento týždeň v utorok videná na zriedkavej verejnej prechádzke v New Yorku. Hollywoodska legenda, ktorá práve oslávila 85. narodeniny, vyzerala stále v dobrej kondícii, keď kráčala po rušnej ulici, držiac v ruke čierny kufrík.

Tento herec s divadelným zázemím sa objavil v mnohých veľkých filmoch počas svojej kariéry. V roku 1972 sa objavil v klasickej screwball komédii …a čo ďalej, doktor? (What’s Up, Doc?) spolu s Barbrou Streisandovou a Ryanom O’Nealom. Film režíroval Peter Bogdanovich a je považovaný za jeden z najlepších prírastkov do žánru komédie. Vo filme hral jednu z vedľajších postáv v tejto chaotickej a zábavnej historke o zámene kufríkov, nesprávnych identitách a láske.

Film je plný vtipných situácií a je príznačný svojím rýchlym tempom a zábavným dialógom. Streisand, ktorá stvárnila výstrednú a neodolateľnú postavu, a O’Neal ako vážny a nešťastný muž, vytvorili dynamiku, ktorá filmu dodala nezabudnuteľný šarm. Jeho postava, hoci nepatrí medzi hlavných hrdinov, pridáva svojím vystúpením komickú hodnotu a ukazuje jeho zručnosti v komediálnom herectve.

V roku 1979 sa predstavil v klasickom komediálnom detskom filme The Muppet Movie, kde stvárnil postavu doktora. Tento kultový detský film je jedným z najznámejších filmov, v ktorých sa objavil, a aj keď mal len menšiu úlohu, jeho prítomnosť bola nezabudnuteľná. Film priniesol na plátna kina legendárne bábky ako Kermit Žaba, Miss Piggy a ďalších, pričom sa stal milovaným klasikou pre deti aj dospelých.

V roku 1992 spolupracoval s Joe Pescim a Marisou Tomei v slávnom komediálnom krimi filme Môj bratranec Vinny (My Cousin Vinny). V Môj bratranec Vinny (My Cousin Vinny) z roku 1992, stvárnil postavu asistenta prokurátora, ktorý sa zapletie do právnického chaosu, keď sa mladíci, ktorí boli falošne obvinení zo zabitia, obrátia na nevybaveného, ale charizmatického právnika Vinna (Joe Pesci). Tento film je známy svojimi komickými momentmi, ale aj neortodoxným právnym prístupom, ktorý si získal srdcia divákov. Pendletonov výkon v tejto úlohe bol súčasťou silnej hereckej zostavy, ktorá pomohla formovať film do statusu kultovej komédie.

V roku 2001 si zahral po boku Russella Crowea a Jennifer Connelly v oscarovom filme Čistá duša (A Beautiful Mind). Film bol inšpirovaný životným príbehom slávneho matematika Johna Forbesa Nasha Jr., ktorý získal Nobelovu cenu napriek tomu, že trpel schizofréniou. V oceňovanom filme hral postavu jedného z kolegov, ktorí sú súčasťou Nashovej akademickej kariéry. A Beautiful Mind sa zameriava na Nashovu genialitu, jeho boj s paranoidnou schizofréniou a jeho osobný život, najmä vzťah s manželkou Aliciou (Jennifer Connelly). A Beautiful Mind, ocenený film z roku 2001, získal na 74. odovzdávaní Oscarov v roku 2002 niekoľko prestížnych cien. Medzi nimi boli:

1. Oscar za Najlepší film – Tento prestížny titul si odniesol producent Brian Grazer.
2. Oscar za Najlepšiu réžiu – Ron Howard, ktorý film režíroval, bol ocenený za svoje výnimočné vedenie produkcie.
3. Oscar za Najlepší herec v hlavnej úlohe – Russell Crowe získal sošku za stvárnenie postavy Johna Nasha, matematického génia trpiaceho schizofréniou.
4. Oscar za Najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe – Jennifer Connelly, ktorá si zahrala manželku hlavného hrdinu, bola ocenená za svoju úlohu vo filme.
5. Oscar za Najlepšiu filmovú hudbu – Hudbu k filmu zložil James Horner, ktorý dostal Oscara za svoje emotívne a nezabudnuteľné melódie.

Jeho takmer šesťdesiatročná kariéra zahŕňa aj úlohy v menej známych filmoch ako Catch-22 (1970), The Front Page (1974), Short Circuit (1986), Mr. & Mrs. Bridge (1990), Mr. Nanny (1993), Guarding Tess (1994) a Amistad (1997).

Taktiež daboval postavu v animovanom hite Hľadá sa Nemo (Finding Nemo, 2003). Dokážete identifikovať tohto záhadného herca?

Tento ikonický herec, Austin Pendleton, ktorý sa preslávil okrem divadelných postáv na Broadwayi najmä svojimi vedľajšími hereckými úlohami vo filmoch My Cousin Vinny, Guarding Tess či A Beautiful Mind, bol v utorok videný v New Yorku, hoc sa na verejnosti už takmer vôbec neobjavuje, pričom nedávno oslávil úctyhodné 85. narodeniny.

Pendleton sa narodil v Ohiu ako syn herečky Frances (rodená Manchester) Pendleton, ktorá mu pomohla rozvinúť herecké zručnosti. Po absolvovaní University School v Shaker Heights v Ohiu pokračoval v štúdiách na Yale University, kde promoval v roku 1961. Po Yale sa presťahoval do New Yorku a začal svoju kariéru v divadle. Už v roku 1962 sa objavil v off-Broadway produkcii Oh Dad, Poor Dad, Mama’s Hung You in the Closet and I’m Feelin’ So Sad.

Pendleton sa objavil v množstve významných divadelných produkcií, ako Fiddler on the Roof, The Last Sweet Days of Isaac, The Diary of Anne Frank, Goodtime Charley a Up from Paradise.

Okrem herectva sa venuje aj režii. V roku 1981 získal nomináciu na Tony Award za režiu hry The Little Foxes s Elizabeth Taylorovou a Maureen Stapletonovou. Pendleton nikdy nezanechal divadlo; v roku 2009 režíroval hru Uncle Vanya s Maggie Gyllenhaalovou a Peterom Sarsgaardom v Classic Stage Company. Jeho kariéra v oblasti divadla a filmu je svedectvom jeho vášne a oddanosti k umeniu.

Austin Pendleton sa stal umeleckým riaditeľom spoločnosti Circle Repertory Company, kde spolupracoval s asociačnou umeleckou riaditeľkou Lynne Thigpen. Spoločnosť však ukončila svoju činnosť v roku 1996.

V roku 2016 bol Pendleton hlavným protagonistom dokumentu Starring Austin Pendleton, kde o jeho kariére hovorili bývalí kolegovia z práce ako Meryl Streepová, Maggie Gyllenhaalová, Olympia Dukakisová a Ethan Hawke. Tento dokument ponúka pohľad na Pendletonov výnimočný prínos pre film a divadlo.

Pendleton je ženatý s herečkou Katina Commings od novembra 1970 a spolu majú jedno dieťa.

V rozhovore s Austinom Pendletonom prezradil, že jeho prvým veľkým zlomom v kariére bol moment, keď sa stretol s hercami z divadelnej skupiny Steppenwolf. Tento zlom sa udial v súvislosti s hrou Say Goodnight, Gracie, ktorú režíroval na Off-Broadway. „Dôležitým okamihom bolo, keď som sa stretol s hercami zo Steppenwolf. Producent chcel túto hru preniesť do Chicaga, ale dramatik mi odmietol dať práva, pokiaľ by som nebol režisérom. Ja som však stále hovoril: ‘Nechcem ju režírovať, už som ju režíroval.’“

Napokon ho však producent presvedčil, aby letel do Chicaga na konkurzy. „Letel som tam v dosť zlej nálade… a keď som dorazil, bolo to ako v Alenke v Krajine zázrakov. Zrazu som sa ocitol v úžasnom svete, o ktorom som ani netušil, že existuje. Počas konkurzov som stretol množstvo talentovaných hercov, čo bolo nezabudnuteľné.“

„Nikdy predtým som nepočul o žiadnom z týchto hercov a zrazu som sa ocitol v situácii, kde som mal vybrať medzi Laurie Metcalf a Joan Allen pre tú istú rolu. A to ešte nebolo všetko – v ďalších rolách som mal aj Johna Malkovicha, Glenne Headley a Fran Guinan. Pamätám si, ako som ponúkol jednu rolu Jeffovi Perrymu, a on mi povedal: ‘Buddy, nemôžem to prijať. Hral som už príliš veľa veľkých rolí a myslím, že pre dobro celého projektu by som mal túto rolu odmietnuť.’“

Pendleton si z tejto situácie urobil srandu: „A povedal som mu: ‚Si úplne mimo?‘ Ja som bol newyorský herec, nikdy som nepočul niečo také!“ Jeff však odpovedal: „Áno, chcem tú rolu, ale pre rovnováhu v projekte to nebude dobré, keď ju vezmem.“ Pendleton si vtedy pomyslel: „Títo ľudia sú naozaj iní.“

Nakoniec sa ešte zamyslel nad svojou kariérou: „Neviem si spomenúť na žiadny projekt, ktorý by som si sám vybral. Dokonca aj Orson’s Shadow vznikol len preto, že ma Judith Auberjenois požiadala, aby som to napísal pre jej manžela Reneho, ktorý to nakoniec nechcel robiť.“

Nakoniec sa zmienil aj o spolupráci s Orsonom Wellesom na filme Catch-22, pričom naznačil, že veru nebolo jednoduché s ním pracovať. Keď film Catch-22 premiérovali, v magazínoch ma citovali, kde som o Orsonovi Wellesovi hovoril veľmi kriticky. Napriek tomu, že bol často nepríjemný a problémový, musím uznať, že bol výnimočný umelec. Aj keď jeho zásahy do filmu umelecky poškodili výsledok.

Welles mal tendenciu prekopírovať všetky scény, v ktorých hral – a ja som bol v každej z nich, takže to viem naisto. Po tom, čo režisér Mike Nichols dokončil scénu, Orson ju často prerobil a vybral z nej všetok humor. Povedal Mikeovi: „Ty nerozumieš komédii.“ A to je niečo, čo nikdy nehovorili ani najväčší kritici Mika Nicholsa. Orson mal vo zvyku dávať dlhé, nafúknuté prednášky o komédii, zatiaľ čo sám často kvôli tomu menil scény, ktoré mal na starosti.

rNUlife.sk / autor: Daniel Mičuda, .dailymail