V obchodných vojnách sa „bojuje“ za pomoci ciel, dovozných či vývozných kvót. Zavádzajú sa prekážky pre svetový obchod. Hoci sa odohrávajú na globálnej scéne pocíti ich každý z nás, či už v podobe spomalenia ekonomiky, vyšších cien, nižších miezd alebo straty pracovného miesta.
Začína sa to zvyčajne tak, že jedna krajina uvalí clá alebo kvóty na dovoz zo zahraničia, aby chránila svojich domácich výrobcov. Dotknuté krajiny následne odpovedia zavedením odvetných opatrení. Postupne sa tým roztočí špirála, v ktorej sa dovoz aj vývoz na oboch stranách stáva drahším. To má často na následok spomalenie ekonomického rastu.
Obchodné vojny nemajú víťaza a na utlmenie svetového obchodu doplatia ekonomiky na oboch stranách. Napriek všetkému sa vláda amerického prezidenta Donalda Trumpa rozhodla pre zavedenie obchodných bariér s cieľom podporiť domáci priemysel. USA už zaviedli nové clá na dovážaný oceľ a hliník, či na tovary z Kanady, Mexika a Číny.
Ďalšia eskalácia príde v apríli, keď začnú platiť 25-percentné clá na všetky vozidlá zmontované v cudzine. O mesiac neskôr sa prirážka začne vzťahovať aj na dôležité komponenty, ako sú napríklad motory. Dôsledkom bude zdraženie automobilov vyrobených v USA o tisíce dolárov.
Na rade sú – zrejme tiež od apríla – plošné recipročné clá na všetok dovoz. Problémom je aj chaotické zavádzanie opatrení, ktoré zvyšuje neistotu a komplikuje firmám plánovanie.
Čo môžu obchodné vojny spôsobiť Slovensku?
Slovensko ich výrazne pocíti, ale nebude to katastrofa. Ekonomický rast sa spomalí, ale recesii by sme sa mali vyhnúť. Všetko bude závisieť od dĺžky a intenzity obchodných vojen.
Slovensko je malá otvorená ekonomika, ktorá prosperuje vďaka obchodovaniu so zahraničím. Eskalácia obchodnej vojny by ju spolu s Českom a Maďarskom z európskych krajín postihla najviac.
Napriek tomu, že do USA putuje približne 4 % celkového slovenského exportu, ide väčšinou o produkty automobilového priemyslu. Ten bude clami postihnutý priamo a najviac. Nepriamo by ich však pocítili aj iní exportéri, ktorí do zvyšných krajín EÚ dodávajú súčiastky pre výrobky určené na trh USA. Tento nepriamy vplyv je z pohľadu vývoja ekonomiky dokonca dôležitejší.
Podľa našich výpočtov by vyhrotená obchodná vojna, pri ktorej bude značná časť globálneho obchodu podliehať clám vo výške desiatok percent, mohla v priebehu troch rokov spôsobiť Slovensku výpadok exportov za zhruba 5 miliárd eur. Výkonnosť ekonomiky by sa znížila kumulatívne o necelé 3 %, čo by znamenalo aj stratu 20-tisíc pracovných miest. Najviac by trpela v roku 2026, keď by sa jej rast ledva udržal nad nulou. Kumulatívny vplyv ciel iba v automobilovom sektore na rast HDP do roku 2027 by bol u nás zhruba 0,3 az 0,5 percentného bodu.
Pri pretrvávajúcom silnom dopyte po zamestnancoch, ktorý musia nasýtiť ľudia zo zahraničia, by takýto úbytok zamestnanosti nepredstavoval vážnejší problém. Na pracovnom trhu by však po rokoch výrazného nedostatku zamestnancov, ktorý prispel k rýchlemu rastu miezd, nastal obrat, čo sa môže prejaviť vo zvýšenom pesimizme domácností a ich menšej spotrebe.
Ktoré odvetvia budú zasiahnuté najviac?
Pocítia ich najmä priemyselné odvetvia orientované na export a služby, ktoré sú s nimi spojené:
- Automobilový priemysel: Patrí medzi kľúčové piliere slovenskej ekonomiky, pričom drvivú väčšinu produkcie automobilky vyvážajú do zahraničia. Na celkovom slovenskom exporte do USA sa podieľa až troma štvrtinami.
- Strojárstvo: Aj ďalšie priemyselné podniky, napríklad strojárske či hutnícke, pocítia pokles objednávok zo zahraničia. Tieto odvetvia síce nemajú až taký dominantný podiel na exporte ako automobilky, no sú úzko previazané s európskymi trhmi.
- Doprava, logistika a zahraničný obchod: Ak upadá zahraničný obchod, dopravné a špeditérske spoločnosti budú mať menej zákaziek. Napríklad menší objem exportov zo slovenských fabrík môže znamenať nižšie tržby pre firmy zabezpečujúce kamiónovú, železničnú či lodnú prepravu. Vyššie náklady budú musieť znášať aj firmy zaoberajúce sa medzinárodným obchodom.
- Stavebníctvo: Narušenie zahraničného obchodu prináša neistotu, ktorá nepraje investíciám. Dá sa preto čakať, že sa bude horšie dariť aj stavebníctvu.
Ako obchodné vojny ovplyvňujú infláciu?
Keďže clá predražujú dovezené tovary, rast spotrebiteľských cien sa obvykle dočasne zrýchli. S pokračujúcou eskaláciou obchodnej vojny však začne čoraz viac prevládať opačný efekt – oslabenie hospodárstva bude tlmiť dopyt a tým aj infláciu.
Clá sú akousi dodatočnou daňou, ktorú musí dovozca zaplatiť. Obvykle ich zahrnie do ceny tovaru a preto zvýšené náklady znáša spotrebiteľ. Clá však ovplyvňujú aj firmy, ktorým predražujú súčiastky dovážané zo zahraničia či vstupné suroviny. Aj tie spravidla prenesú zvýšené náklady na konečných spotrebiteľov.
Dôsledkom ochranárskych opatrení preto môže byť zrýchlenie inflácie, podobne ako pri rastúcich cenách ropy. Infláciu však ovplyvňuje množstvo faktorov, ktoré Európska centrálna banka berie do úvahy pri rozhodovaní o menovej politike. Ak by eskalácia obchodných vojen výrazne oslabila ekonomiku eurozóny, slabší dopyt by s odstupom času mohol pôsobiť protiinflačne. Z krátkodobého pohľadu však, najmä po prípadnom zavedení odvetných ciel, budú zrejme prevládať priame efekty zdraženia dovozov.
rNUlife.sk / NBS
Pridaj komentár