Vo veku 90 rokov nás opustil významný slovenský herec Štefan Kvietik. Majster psychologicko-realistických postáv a jedna z najvýraznejších osobností slovenskej kultúry si získal divákov svojím podmanivým hereckým prejavom, charakteristickým uhrančivým pohľadom a nezameniteľnou charizmou. Svoj odkaz zanechal nielen na filmovom plátne a divadelných doskách, ale aj v rozhlase a televízii, kde jeho herecké majstrovstvo pretrváva dodnes.

Doménou Štefana Kvietika boli zväčša psychologicko-realistické postavy robustných mužov. Napriek prvotnému dojmu neprístupnosti i pre charakteristický uhrančivý pohľad nachádzal divák v jeho hereckom umení širokú škálu emócií a pocitov v stvárnení nespočetného množstva postáv vo filme, v televízii, rozhlase i na divadelných doskách.

"Každá umelecká činnosť vzniká pre človeka, pre jeho zážitok, poznanie, emocionálne a duchovné obohatenie, inak by nemala zmysel. Ak som svojou obsiahlou hereckou tvorbou na divadelných doskách, pred filmovou alebo televíznou kamerou a v rozhlase aspoň do istej miery naplnil spomínané atribúty, tak môj herecký príbeh nebol márny a zbytočný," zdôraznil pre TASR vlani na jar.

Štefan Kvietik sa narodil 10. mája 1934 v Dolných Plachtinciach pri Veľkom Krtíši. Pôvodne túžil stať sa lekárom a počas gymnaziálnych rokov v Lučenci navštevoval operačné sály v nemocnici spolu so študentmi zdravotníctva. Z politických dôvodov sa však rozhodol pre štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave, kde mu s prípravou pomáhal herec Július Pántik. Hoc chcel byť lekárom, herectvo napokon vyštudoval aj vďaka tomu, že herec a plachtinský rodák Július Pántik osobne prišiel prosiť jeho rodičov, aby mu dovolili venovať sa umeleckej dráhe. Tento moment bol kľúčový pre Kvietikovu kariéru, ktorá sa neskôr stala jednou z najvýznamnejších v slovenskom divadle a filme.

Divadelné kroky

Po absolvovaní VŠMU získal prvé angažmán v Armádnom divadle v Martine, kde stvárnil významné postavy ako Unšpígl v "Balade o Unšpíglovi" či mladého učenca Christopha v Karvašovom "Meteore". Najväčší rozruch vyvolalo jeho obsadenie do úlohy Macbetha režisérom Jozefom Budským, čo mu otvorilo cestu do Slovenského národného divadla (SND).

V divadle patril Štefan Kvietik k najvýraznejším postavám slovenskej činohry. Jeho domovskou scénou sa stalo Slovenské národné divadlo (SND), kde pôsobil od roku 1959 dlhé desaťročia a vytvoril množstvo ikonických postáv. Bol majstrom dramatických úloh s hlbokou psychologickou kresbou, ale vynikal aj v tragikomických a charakterových rolách. Jeho herecký talent sa naplno prejavil v inscenáciách ako "Bačova žena", kde stvárnil tragického Ondreja, či v legendárnej "Električke zvanej Túžba" ako Stanley Kowalski. Nezabudnuteľný bol aj ako Macbeth v Shakespearovej tragédii, ale rovnako presvedčivo zvládal aj slovenskú a ruskú klasiku. Počas svojej kariéry spolupracoval s najvýznamnejšími režisérmi vrátane Tibora Rakovského, Miloša Pietora či Ľubomíra Vajdičku, pričom každá inscenácia s jeho účasťou bola divadelnou udalosťou. Aj po odchode zo stályho angažmánu v SND sa na javisku objavoval príležitostne a jeho charizmatická prítomnosť na doskách stále priťahovala divákov.

V Činohre SND pôsobil 37 sezón, počas ktorých vytvoril viac než tristo postáv. Medzi jeho významné divadelné úlohy patrí Bača Mišo v Stodolovej "Bačovej žene", G. Ardalionyč v Dostojevského "Idiotovi" či Mládenca v Palárikovom "Inkognite". ​

Odchod z SND

„Posledná postava, ktorú naštudoval v SND, bola v roku 1996 v hre Jeana Anouilha Becket alebo Božia česť. Z divadla, na škodu všetkých, ktorí chodievali do SND, lebo hral Kvietik, odišiel vtedy, keď sme ho ešte chceli, a nie vtedy – ako hovorieval – keď by už nebol potrebný. Priznával, že na slávu nemal čas… V posledných rokoch sa naplno venoval rodine a svojej láske – hore,“ uvádza Slovenské národné divadlo.

Patril k jedným z mála hercov, ktorí však nemali túžbu umrieť na javisku. Z divadla odišiel po dlhých 37 rokoch ako 62-ročný, údajne pre intrigy. "Každé vnútorné rozhodnutie má príčinu, a možno nie jednu. O príčinách sa nedá hovoriť v troch alebo štyroch vetách. Musím si dať prestávku a podľa okolností sa zachovám. Do SND sa však už určite nevrátim," povedal pár dní po svojom odchode pre SME. Posledné predstavenie Beckett alebo Božia česť odohral 9. mája 1996, v predvečer svojich narodenín. "Dal som si k nim krutý darček, bolo to moje posledné vystúpenie na týchto doskách. Mnohí o tom vedeli a niektorí ma čakali na vrátnici, keď sa o tom v ten večer dozvedeli," dodal.

„Odísť v pravý čas považujem tiež za umenie. Pretože, ak trpí herec na javisku, tak trpí aj divák v hľadisku. Hoci je pravda, že keď pozerám dobrý film a vidím tam bravúrnych hercov, vravím si: „Byť tak medzi nimi!“ Napriek všetkému si myslím, že som odišiel v pravý čas,” vrátil sa neskôr k svojmu odchodu Štefan Kvietik pre Nový čas. „Neodchádzal som zatrpknutý alebo urazený, alebo až taký urazený, ale mám svoje životné filozofie a jedna z nich je, že treba odísť vtedy, keď ťa potrebujú, nie vtedy, keď ťa nepotrebujú,“ povedal v roku 2014 v rozhlasovej Nočnej pyramíde. Jeho vnuk, herec Matúš Kvietik v minulosti prezradil, že dedo odvtedy na predstavenia do národného vôbec nechodil.

Odkedy bol z hereckej legendy dôchodca, užíval si najmä chvíle s rodinou. Alena Heribanová sa ho v relácii Anjeli strážni, ktorú v sobotu, v deň jeho úmrtia, reprízovala STVR, opýtala, či sa po rokoch netúžil vrátiť do divadla. "Nie. Niekoľkokrát som to hovoril a poviem to aj pri tejto príležitosti. Je úžasné, keď človek odchádza cez vrátnicu a vie, ako sa volá. Treba odísť vtedy, keď vás potrebujú a chcú, a nie vtedy, keď vás už nechcú. Nedám šancu sebe, ale hlavne tým, ktorí chodia do divadla, alebo pozerajú filmy, aby si povedali, bože, tak toto už nie," prezradil v tom čase 80-ročný Kvietik. "Viem, že mi teraz chcete venovať anjelika a ten bude vedieť, dokedy ma má ochraňovať. On ten dátum vie. Necháme to na neho," dodal vtedy.

Film

Kvietikova filmová kariéra zahŕňa takmer päťdesiat filmov. Prvú významnú úlohu získal vo filme Petra Solana "Boxer a smrť" (1962), kde stvárnil väzňa koncentračného tábora. Ďalšie významné snímky zahŕňajú "Medená veža" (1970) Martina Hollého, "Majster kat" (1966) Paľa Bielika či "Tisícročná včela" (1983) Juraja Jakubiska. ​

Vo filme debutoval v roku 1962 snímkou "Boxer a smrť" režiséra Petra Solana, kde stvárnil hlavnú úlohu. Počas svojej filmovej kariéry účinkoval v takmer 50 filmoch. Medzi jeho najvýznamnejšie filmové postavy patrí Baron von Goldring vo filme "Sám vojak v poli" (1964) a rozporuplný Pirin v dráme "Medená veža" (1970), kde si zahral po boku Ivana Rajniaka, Ivana Mistríka a Emílie Vášáryovej.

Nezabudnuteľnou zostáva aj jeho úloha Pichandu v televíznom seriáli "Tisícročná včela" (1983) režiséra Juraja Jakubiska.

Televízia

Okrem divadla a filmu bol aktívny aj v televízii a rozhlase, kde účinkoval v približne tristo televíznych inscenáciách a prenosoch z divadelných predstavení. Stál pri začiatkoch televízneho vysielania na Slovensku a bol súčasťou slávnych televíznych pondelkov.

Štefan Kvietik bol výraznou osobnosťou aj v televíznej tvorbe, kde stvárnil množstvo postáv v dramatických inscenáciách, seriáloch a televíznych filmoch. V 70. a 80. rokoch patril k najobsadzovanejším hercom Slovenskej televízie, pričom exceloval v dielach ako Straty a nálezy, Amerikánka, Druhá tvár či Nepokojná láska.

Obzvlášť zapamätateľný bol v historických a dobových inscenáciách, kde jeho charizmatický prejav a prenikavý pohľad dodávali postavám autoritu a hĺbku. Diváci si ho pamätajú aj z ikonických televíznych seriálov, ako Červené víno, kde si zahral gazdu Habdžu, či Alžbetin dvor, kde stvárnil jednu z hlavných úloh.

Neodmysliteľnou súčasťou jeho televíznej kariéry boli aj legendárne inscenácie Slovenskej televízie, ktoré sa často vysielali počas sviatočných období. Jeho herecké majstrovstvo sa uplatnilo v širokej škále žánrov – od psychologických drám až po adaptácie klasických literárnych diel.

Pedagóg

Okrem herectva sa Kvietik venoval aj pedagogickej činnosti na VŠMU a po roku 1989 vstúpil do politiky ako poslanec Slovenskej národnej rady. Jeho prínos k slovenskému umeniu bol ocenený viacerými vyznamenaniami, vrátane štátneho vyznamenania Rad Ľudovíta Štúra II. triedy v roku 2004 a Európskej ceny Trebbia za celoživotné dielo v roku 2014.

Politická kariéra – Krok vedľa v SNS

Po roku 1989 sa Štefan Kvietik rozhodol vstúpiť do politického života a stal sa poslancom Národnej rady Slovenskej republiky za Slovenskú národnú stranu (SNS). V tom čase sa SNS profilovala ako nacionalistická strana, pričom Kvietik do nej vstúpil s presvedčením, že môže prispieť k rozvoju slovenskej kultúry a umenia na politickej úrovni.

Jeho pôsobenie v politike však nebolo úspešné a často sa dostával do konfrontácie s realitou straníckych štruktúr. Hoci bol členom výborov pre kultúru a médiá, jeho snahy presadiť konkrétne opatrenia na podporu slovenského filmu či divadla narazili na byrokratické a ideologické bariéry. Postupne sa tak od aktívnej politiky dištancoval a po skončení volebného obdobia sa do nej už nevrátil. Sám neskôr priznal, že vstup do SNS nebol najšťastnejším rozhodnutím a že politika ho skôr frustrovala než napĺňala.

Jeho meno sa v spojitosti s SNS objavovalo aj v neskorších rokoch, keď bola strana pod vedením Jána Slotu známa svojimi kontroverznými vyjadreniami a rozhodnutiami. Kvietik sa však už verejne k politike nevyjadroval a vrátil sa k umeniu, ktoré považoval za svoju skutočnú životnú cestu.

Má pokračovateľa vnuka aj neslávne známeho syna Martina Kvietika

Štefan Kvietik má tri dospelé deti. Najstaršia Ľubica študovala v Prahe na Karlovej univerzite filmovú a divadelnú vedu a žije v Amerike. Mladšia Ivica pôsobila dlhé roky vo výskume vo Švajčiarsku, kde ukončila doktorát i postgraduálne štúdium v oblasti ochrany duševného vlastníctva, neskôr vo Viedni.

Najmladší syn Martin žije v Bratislave. Absolvoval filmovú réžiu, no vybral sa podnikateľskou cestou. Má dvoch synov a starší Matúš ako jediný kráča v dedových šľapajach. Vidieť ho na každej vnukovej premiére v divadle. Je prísny kritik? „Mnohými vecami, ktoré som doteraz robil, bol nadšený, no povedal mi, že on by do toho v živote nešiel. A to ma prekvapilo“, priznal vnuk Matúš, ktorý sa narodil, keď dedo odišiel z národného divadla.

Herec Štefan Kvietik sa v neskorších rokoch svojho života musel vyrovnávať aj s kontroverziami spojenými práve so svojím najmladším synom Martinom Kvietikom.

Ten sa stal známym ako vplyvný podnikateľ a finančník s úzkymi väzbami na politické špičky i politickú mafiu, najmä na dobre známu Slovenskú národnú stranu (SNS) v období vlády Roberta Fica a Andreja Danka, kedy ako organizovaná skupina tunelovali SPF a dotácie PPA. Martin Kvietik čelí obvineniu v rámci kauzy korupcie na Slovenskom pozemkovom fonde. Spolu s ním v rámci akcii Latifundista a Feudál obvinili napríklad aj bývalú riaditeľku SPF Gabrielu B. a jej predchodkyňu Adrianu Š. Polícia obvinených stíha pre trestné činy založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, prijímanie úplatku, podplácanie a zneužívanie právomoci verejného činiteľa. Kvietik tiež čelí obžalobe v kauze Dobytkár spojenej s korupciou na Pôdohospodárskej platobnej agentúre.

Martin Kvietik bol obvinený z korupcie v rámci kauzy Dobytkár, ktorá odhalila rozsiahle machinácie so štátnymi agrodotáciami. Podľa vyšetrovateľov bol jedným z hlavných článkov systému úplatkov, ktorý umožňoval prideľovanie dotácií len vybraným podnikateľom výmenou za provízie. V roku 2020 bol zadržaný Národnou kriminálnou agentúrou a neskôr čelil viacerým súdnym procesom.

Kauza vrhla tieň aj na meno jeho otca, hoci Štefan Kvietik s aktivitami svojho syna nemal žiadne preukázané spojenie. Napriek tomu musel v posledných rokoch svojho života čeliť otázkam médií o jeho kauzách, pričom sa k nim verejne nevyjadroval a bol z toho viac než smutný a zahanbený.

Odišla herecká legenda – SND oficiálne smúti za Štefanom Kvietikom

Ministerkou kultúry dočasne poverená riaditeľka Zuzana Ťapáková vydala za SND kondolenciu:

S úctou si spomíname na jednu z najvýraznejších hereckých osobností, Štefana Kvietika, ktorý skonal v piatok 21. marca 2025.

Štefan Kvietik pochádza z kraja, ktorý obohatil slovenské herectvo o výnimočných umelcov, narodil sa v Dolných Plachtinciach 10. mája 1934. Túžil stať sa lekárom, aby napokon ako herec dlhé roky prispieval svojím umením k istej očiste duše z divadelnej scény. Absolvoval Vysokú školu múzických umení, kde bol neskôr i pedagógom. Jeho prvým pôsobiskom sa na dva roky stalo Armádne divadlo v Martine. Od septembra 1959 do začiatku divadelnej sezóny v roku 1996 vytvoril v činohernom súbore SND za takmer štyri desiatky rokov osem desiatok postáv, z ktorých mnohé sa stali legendárnymi.

Medzi jeho najvýraznejšie kreácie patril Stanley Kowalski z Električky zvanej Túžba, Val Xavier zo Zostupujúceho Orfea, Ricardo Fontana zo Zástupcu, Bača Mišo z Bačovej ženy, Jimmy Porter z Obzri sa v hneve, Markíz Posa z Dona Carlosa, Jochanan z Herodesa a Herodias, Andrej z Vojny a mieru, Marco Polo z Miliónového Marca, Rodrigo zo Cida, Rečník z Krčmy pod zeleným stromom, Porotca číslo 7 z Dvanástich rozhnevaných mužov či Jarmo z Pokusu o lietanie.

Charizmatický, urastený, s nezameniteľnou farebnosťou zamatového hlasu, vyrovnaný, zdanlivo nedostupný, láskavý... recenzenti vyzdvihovali a diváci oceňovali v jeho herectve „symbiózu prvkov drsnej chlapskosti, mužnej lyrickosti, výbušnej eruptívnosti i zraniteľnej senzitívnosti, vzopätého pátosu i prostej civilnosti“.

Partnerkami boli Kvietikovi skvelé dámy, herečky Zdena Gruberová, Eva Poláková, Emília Vášáryová, Božidara Turzonovová či Soňa Valentová. Spolupracoval s výraznými osobnosťami dramaturgov, režisérov, výtvarníkov.

Hoci už dávno nestál na divadelnom javisku, pred televíznou či filmovou kamerou alebo rozhlasovým mikrofónom, jeho postavy stále rezonovali a defilujú v pamäti; veď v televíznom archíve sú tri stovky inscenácií a filmové kotúče zaznamenali takmer päť desiatok titulov s jeho menom. Kto by nepoznal jeden z filmových pilierov našej histórie, napríklad film Petra Solana Boxer a smrť, kto by si pri mene Štefana Kvietika nevybavil niekoľko vynikajúcich snímok režiséra Martina Hollého, spomeňme aspoň Medenú vežu. Filmovú ságu Petra Jaroša a Juraja Jakubiska Tisícročná včela sledovali diváci aj vďaka jeho Pichandovi, rovnako ako ešte predtým nezabudnuteľného Urbana Habdžu z Červeného vína v réžii Andreja Lettricha.

Štefan Kvietik si za svoju obdivuhodnú kariéru zaslúžil mnoho vyznamenaní – od najlepšieho herca až po udelené prezidentom SR Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy v oblasti rozvoja kultúry a umenia.

Posledná postava, ktorú naštudoval v SND, bola v roku 1996 v hre Jeana Anouilha Becket alebo Božia česť. Z divadla, na škodu všetkých, ktorí chodievali do SND, lebo hral Kvietik, odišiel vtedy, keď sme ho ešte chceli, a nie vtedy – ako hovorieval – keď by už nebol potrebný. Priznával, že na slávu nemal čas... V posledných rokoch sa naplno venoval rodine a svojej láske – hore.

Česť jeho pamiatke!

SND

"Len škoda, že si SND nespomenulo na maestra Štefana Kvietika o niečo skôr, ešte za jeho života, napríklad pri jeho jubileu 90 rokov."

rNUlife.sk / DM