Vo štvrtok, 6. februára, prichádza do slovenských kín kritický dokument Zuzany Piussi PACHOVÁ STOPA, ktorý nekompromisne upozorňuje na slepé miesta českej justície a otvára zásadné otázky o metóde, ktorá stále dominuje pri riešení závažných trestných činov. Súčasťou distribúcie je preto aj séria diskusií s odborníkmi a protagonistami filmu. Do slovenských kín prináša Pachovú stopu distribučná spoločnosť Filmtopia.
Zaujímavosťou je, že Česká republika má najvyššiu objasnenosť vrážd v celej Európskej únii. Tento fakt naznačuje, že česká polícia patrí medzi najefektívnejšie v riešení závažných trestných činov, no zároveň otvára otázku, či práve tlak na vysokú objasnenosť nevedie v niektorých prípadoch k pochybným dôkazným praktikám. Chýbajú vám dôkazy, a predsa chcete zažiariť v štatistikách úspešne uzavretých prípadov? Je tu nepriestrelné riešenie: pes!
Podľa dostupných údajov dosahuje objasnenosť vrážd v Českej republike vysokú úroveň. Napríklad v roku 2021 bolo z 105 zaznamenaných vrážd objasnených 95,2 %. V roku 2023, do konca novembra, polícia evidovala 145 prípadov vrážd, pokusov o vraždu a príprav na vraždu, z ktorých objasnila 120, čo predstavuje viac ako 80 % objasnenosť. Podľa dostupných údajov bolo v Českej republike v roku 2024 zaznamenaných 68 dokonaných vrážd a 86 pokusov o vraždu. Hoci presná miera objasnenosti týchto prípadov za rok 2024 nie je v súčasnosti k dispozícii, historicky sa objasnenosť vrážd v Českej republike pohybuje na vysokej úrovni, často presahujúcej 90 %.
"Pachová stopa": Keď spravodlivosť nasleduje nespoľahlivé dôkazy
Dokumentárny film "Pachová stopa" od režisérky Zuzany Piussi prináša znepokojivý pohľad na používanie pachových stôp ako dôkazného materiálu v trestných konaniach v Českej republike. Táto metóda, pôvodne vyvinutá v Sovietskom zväze a zdokonalená východonemeckou tajnou políciou, sa stala bežnou súčasťou policajnej a súdnej praxe aj po páde komunizmu.
Mnohí z odsúdených sa snažili dosiahnuť obnovu svojho procesu, no súdy ich žiadosti zamietajú
Film sleduje príbehy niekoľkých jednotlivcov, ktorí boli odsúdení na základe pachových stôp, napriek pochybnostiam o ich spoľahlivosti. Film odhaľuje alarmujúcu realitu justičného systému, kde sa osudy pravdepodone nevinných ľudí lámu na základe sporných dôkazov. Mnohí z odsúdených sa snažili dosiahnuť obnovu svojho procesu, no odvolacie súdy ich žiadosti zamietali, čo je vidieť aj vo filme. Aký laxný prístup majú samotní sudovia, ako "arogantní, nepostihnuteľní a všemocní" predstavitelia apelačných súdov, neberúc do úvahy poznatok vedeckej vyvrátiteľnosti metód pachovej stopy ako nepriameho a následne i priameho dôkazu, kde častokrát nesedí ani reťaz súvislých udalostí.
Reťazenie súvislých udalostí ako dôkaz v trestnom konaní
V trestnom práve sa pri dokazovaní často využíva metóda reťazenia súvislých udalostí, ktorá pomáha rekonštruovať priebeh skutku a identifikovať páchateľa. Ide o proces, v ktorom sa jednotlivé dôkazy skladajú do logickej časovej postupnosti, aby vytvorili ucelený príbeh trestného činu.
Ako funguje reťazenie dôkazov?
Vyšetrovatelia pri analýze prípadu sledujú nasledujúce kroky:
- Zber dôkazov – zhromažďujú sa priame a nepriame dôkazy, ako sú svedecké výpovede, kamerové záznamy, biologické stopy, digitálne dáta či pachové stopy.
- Určenie časovej osi – na základe dôkazov sa zostavuje časová postupnosť udalostí (napr. kedy obvinený opustil svoj byt, kedy bol videný v blízkosti miesta činu, kedy došlo k skutku).
- Logická nadväznosť – preveruje sa, či jednotlivé dôkazy do seba zapadajú a vytvárajú ucelený reťazec, ktorý vedie k záveru, že podozrivý bol na mieste činu a mohol skutok spáchať.
- Vyhodnotenie súvislostí – ak existujú medzery v časovej línii alebo protichodné dôkazy, môže to oslabiť vierohodnosť reťazca a oslabiť obžalobu.
Silný vs. slabý dôkazový reťazec
✔ Silný dôkazový reťazec: Ak jednotlivé fakty na seba logicky nadväzujú, potvrdené sú viacerými nezávislými dôkazmi a nevznikajú zásadné medzery či pochybnosti.
✖ Slabý dôkazový reťazec: Ak niektoré časti chýbajú, dôkazy sú nepresné, protirečivé alebo založené na nedôveryhodných metódach (napr. samotná pachová stopa bez iných forenzných dôkazov).
Pachová stopa a problematické dôkazné reťazce
Film "Pachová stopa" upozorňuje na prípady, kde bola pachová stopa jediným spájajúcim článkom v dôkaznom reťazci, pričom neexistovali priame dôkazy, ktoré by spojenie podozrivého so skutkom potvrdili. Ak dôkazný reťazec nestojí na pevných a spoľahlivých faktoch, môže to viesť k justičným omylom a nespravodlivým rozsudkom.
Problémom však nie je len rigidnosť súdov, ale aj nedostupnosť spravodlivosti pre ľudí, ktorí nemajú dostatok financií na právnu pomoc. Viacerí sa pre finančnú tieseň ani neodvolali, čím prišli o šancu očistiť svoje meno.
Film tak ukazuje nielen problematiku pachových stôp ako dôkazového prostriedku, ale aj širší problém – ak sa spravodlivosť opiera o nepresné metódy a zároveň neposkytuje rovnaké možnosti obrany všetkým obžalovaným, môže dochádzať k vážnym justičným omylom s devastujúcimi dôsledkami na životy odsúdených aj ich rodín.
Jedným z takýchto "lepších" prípadov je Miloš Zezula, ktorého Ústavný súd po dvoch rokoch oslobodil. Ďalším je bývalý vojak David Šimek, obvinený z umiestnenia granátu pod auto prokurátora a zaslania sliepky s odrezanou hlavou sudkyni. V jeho prípade bola jediným dôkazom pachová stopa získaná z ročnej hnijúcej sliepky
Tieto prípady poukazujú na skutočnosť, že spravodlivosť môže byť často slepá a hľadať vinníka aj na úkor spoľahlivých dôkazov. V snahe uzavrieť prípad sa niekedy prikláňa k dôkazom, ktorých validita je sporná, čo vedie k nespravodlivým odsúdeniam. Film "Pachová stopa" tak otvára dôležitú diskusiu o tom, do akej miery by sa mali sporné dôkazné metódy využívať v trestnom konaní a aký vplyv môžu mať na životy nevinných ľudí..
Investigatívny dokument Zuzany Piussi Pachová stopa sa zaoberá kontroverznou metódou pachovej identifikácie, ktorá sa je napriek výhradám odborníkov povyšovaná do úlohy kľúčového dôkazu. Na problém dlhodobo upozorňuje český Spolek Šalamoun, ktorý túto metódu kritizuje ako zdroj justičných omylov. Okrem vyjadrení odborníkov dostávajú vo filme priestor prípady ľudí, ktorí sedia vo väzení s dlhými trestami a usilujú sa o obnovu svojho procesu. Filmom sprevádzajú aktivisti John Bok a Václav Peričevič zo Spolku Šalamoun.
John Bok je ľudskoprávny aktivista, bývalý disident a signatár Charty 77. V roku 1989 viedol ochranku Václava Havla, a po Nežnej revolúcii pracoval tri roky v kontrarozviedke. V roku 1994 spoločne so spisovateľkou Lenkou Procházkovou založil Spolek Šalamoun, ktorý sa venuje prípadom stíhaných, obžalovaných a odsúdených osôb, pri ktorých je podozrenie, že bolo porušené právo na spravodlivý proces alebo inak poškodené ich ľudské práva.
,,Za desítky let činnosti jsme dokázali pomoci mnoha obětem, které byly postiženy zvůlí a nedbalostí orgánů činných v trestním řízení a bohužel musíme konstatovat, že tyto případy nejsou nijak ojedinělé,‘‘ píše sa na webe Spolku Šalamoun.
Súčasným predsedom Spolku Šalamoun je druhý z protagonistov filmu, Václav Peričevič. Spoločne s Bokom sledujú prípady nespravodlivo obvinených, navštevujú ich vo väzení a zúčastňujú sa súdnych pojednávaní.
,,Pochybenia polície a justície sú tie najsmutnejšie témy, ničia životy celým rodinám. Ale keď robíte takýto film s ľuďmi, ktorí bojujú za druhých a robia to vo voľnom čase a zadarmo, tak je to to najpozitívnejšie, čo môže človeka stretnúť, a dáva mi to chuť urobiť film čo najlepšie,‘‘ hovorí režisérka Zuzana Piussi.
So Spolkom Šalamoun spolupracuje aj na príprave svojho ďalšieho filmu Znalecká skutočnosť, na ktorom pracuje spoločne s dokumentaristom a producentom Vítom Janečkom.
,,Znalecké posudky sú veľká téma. Aj pachovú identifikáciu prikrylo pár znalcov, ktorí tajili pred súdmi, že metóda vykazuje veľkú chybovosť, ‘‘ dodáva režisérka Piussi.
Pachová stopa sa bude premietať v kamenných kinách, multikinách aj filmových kluboch. V Banskej Bystrici, Prešove, Košiciach a Žiline sú naplánované projekcie spojené s diskusiami s režisérkou Zuzanou Piussi a protagonistom filmu Johnom Bokom.
Posledná z diskusií sa uskutoční 22. februára o 17.00 v bratislavskom .klube pod lampou, kde budú o téme spoločne s režisérkou Zuzanou Piussi hovoriť odborníci priamo z radov policajných kynológov – súčasný vedúci oddelenia pachovej identifikácie odboru kynológie a hipológie prezídia policajného zboru - kpt. Mgr. Juraj Malík a jeho predchodca plk. v.v. Ing. Bc. Ján Varga.
Zoznam diskusií:
10. februára 2025 o 19.00h
FK v Múzeu SNP v Banskej Bystrici
11. februára 2025 o 19.00h
Kino Pocity v Prešove
12. februára 2025 o 19.00h
Kino Úsmev v Košiciach
13. februára 2025 o 18.00h
Stanica Žilina-Záriečie v Žiline
22. februára 2025 o 17.00h
. klub pod lampou v Bratislave
Zoznam všetkých projekcií: https://www.filmtopia.sk/sk/premietanie/
Spolek Šalamoun – Spolek na podporu nezávislé justice v ČR.
rNUlife.sk / TS, úprava Daniel Mičuda
Loading...
