Európska komisia (EK) ku koncu minulého roka vyplatila členským štátom 306 miliárd eur z Plánu obnovy a odolnosti (POO), čo predstavuje 47 % z celkovej alokácie 650 miliárd eur. Najviac financií získalo Francúzsko, ktoré vyčerpalo 77 % svojho podielu. Slovensko však patrí medzi najúspešnejšie krajiny – dostalo už 3,5 miliardy eur z celkových 6,4 miliardy eur, čo zodpovedá 54 % a zabezpečilo mu piate miesto v rámci EÚ a prvenstvo medzi krajinami V4. Tieto údaje zverejnil Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA) na základe dát EK.
Podpredseda vlády pre plán obnovy Peter Kmec (Hlas-SD) zdôraznil význam tohto úspechu:
"Veľmi ma teší, že Slovensku stále patrí popredné miesto v čerpaní peňazí z plánu obnovy. Napriek neľahkej situácii a početným výzvam sa snažíme robiť maximum, aby sme splnili záväzky. Plán obnovy významne posilňuje náš hospodársky rast a zlepšuje každodenný život občanov vo všetkých regiónoch."

Slovensko napreduje v reformách
Slovenský plán obnovy zahŕňa 64 investícií a 70 reforiem, ktoré tvoria 222 míľnikov a cieľov. V roku 2023 Slovensko splnilo rekordných 43 z nich, pričom medzi úspešné kroky patrilo prijatie legislatívy na podporu desegregácie na školách, podpora excelentných výskumníkov a rozvoj digitálnych zručností pre seniorov.
Problémy ostatných krajín
Hoci Slovensko patrí medzi lídrov, viaceré krajiny EÚ čelia oneskoreniam v čerpaní. Napríklad Švédsko zatiaľ nepožiadalo o finančné prostriedky, zatiaľ čo Maďarsko využilo len čiastočné predbežné financovanie. Európsky dvor audítorov (EDA) upozorňuje, že plnenie plánov sa spomaľuje. Pri prvej žiadosti o platbu členské štáty načas predložili 56 % žiadostí, no pri tretej už iba 9,5 %.
Výzvy implementácie
Najväčšie problémy čerpania podľa EDA zahŕňajú podcenenie času na implementáciu (77 %), zložité verejné obstarávanie (54 %) a neočakávané vonkajšie okolnosti (81 %). Administratívna náročnosť, nedostatok kvalifikovaného personálu a zložité kontrolné mechanizmy ďalej komplikujú proces.
Hranica sa blíži
Členské štáty musia splniť všetky míľniky a ciele do septembra 2026, kedy je možné podať poslednú žiadosť o platbu. Aj keď viaceré krajiny žiadajú o predĺženie trvania mechanizmu, Európska komisia posun zatiaľ neumožňuje. Slovensko však dokazuje, že s efektívnou implementáciou dokáže patriť medzi najúspešnejšie krajiny Európy.
Tento výkon podčiarkuje dôležitosť strategického plánovania a vytrvalosti v realizácii reforiem. Podarí sa Slovensku udržať toto tempo až do záverečného termínu?