To, čo sa aktuálne deje na Ukrajine, zasiahlo všetkých ľudí, aj umelcov. Niektorí to berú naozaj veľmi ťažko. Jedným z nich je spevák Juraj Zaujec, ktorý pre to nahral nádhernú skladbu Ukrajina.

„Priznám sa, že to čo sa deje na Ukrajine beriem veľmi ťažko. Podobne to asi prežívame všetci. Neviem si predstaviť ako hrozne sa musia cítiť ľudia na Ukrajine. Je to hrozné. Táto skladba nemala byť o vojne, ale o mieri. Musíme teraz všetci držať spolu a byť silní.“

Juraj krásne spája jazyky, spieva totižto v slovenčine, ako aj v ukrajinčine, čím poukazuje, že situácia sa týka aj Slovákov. V piesni spieva o tom, aký je mier dôležitý, no spomína aj jednotu celého ľudstva. Skladba v tebe vyvolá poriadne zimomriavky, určite si ju vypočuj!

Bio

Juraj Zaujec patrí k najtalentovanejším slovenským hudobníkom generácie Y.     

         Narodil sa 11. mája 1982 v Nitre a lásku k hudbe v ňom odmalička pestovala mama, ktorá hrala na gitare a spievala v speváckom zbore Technik. Mama ho učila prvé akordy, spievala mu piesne Karla Kryla, púšťala na platniach a kazetách nahrávky Beatles a keď mal 6 rokov, tak ho prihlásila na ĽŠU na gitaru.     

         Keď mal 9 rokov vyhral okresné kolo súťaže ľudových piesní „Zorničkin Slávik“, pod záštitou svetoznámeho Petra Dvorského a začal sa okrem gitary venovať aj spevu. Ako 13-ročného ho opantala rocková hudba. Počúval Nirvanu, Jimiho Hendrixa, Doors a stále miloval Beatles.

         Začal si písať vlastné texty a založil so spolužiakmi prvú kapelu. Keďže nemali žiadne peniaze a v polovici 90-tych rokov nebolo jednoduché na Slovensku zohnať poriadne nástroje, hrali na všetkom čo sa dalo použiť.  Začalo byť však jasné, že si už bez hudby život nevie predstaviť.

         Prvýkrát si začal hudbou zarábať v 13-tich. So štyrmi pesničkami od Beatles, sa postavil na ulicu a začal hrať a spievať. Po zistení, že sa tým dá zarobiť na vysnívanú elektrickú gitaru v tom pokračoval až dokým ju nepriniesol do skúšobne. V 14-tich sa prihlásil na Konzervatórium a začal sa hudbe venovať profesionálne. Na konzervatóriu sa nedalo študovať inú ako klasickú hudbu a láska ku klasickej gitare a k hudbe Bacha, Mozarta, či Tárregu v ňom ostane už navždy a často aj keď to možno na prvý pohľad nie je zrejmé sa tieto vplyvy prejavujú aj v jeho neskoršej vlastnej tvorbe.

          Po ukončení konzervatória pokračoval v štúdiu muzikológie na vysokej škole. Po dvoch rokoch ho štúdium hudobnej vedy prestalo baviť, tak školu opustil. Chcel hrať, spievať a precestovať svet. Založil kapelu Midnight Spirits, s ktorou sa rozhodli vycestovať do zahraničia. Spolu s kamarátmi Norom Pompom, Edom Virágom, Gejzom Farkašom, Jankou Súčikovou a Zuzkou Leitmannovou si obliekli biele nohavice, lesklé košele, nacvičili si repertoár, nahrali videokazetu, ktorú poslali cez agentúru do Japonska a dostali ročné angažmá.

rNUlife.sk