Múzeum mesta Brna pripravilo výstavu o unikátnej 140-ročnej histórii sprístupnenia kasemat verejnosti na hrade Špilberk. Tieto podzemné priestory bez okien patria k stavebným kuriozitám hradu a k najnavštevovanejším turistickým atraktivitám moravskej metropoly. Podľa organizátorov výstavy je 140 rokov najdlhšia doba turistického využitia v dejinách kasemat, keď prví návštevníci do nich vošli v auguste 1880. Odvtedy do roku 1914, teda najmä najstaršie obdobie ich prehliadok dokumentuje vôbec prvá expozícia, ktorá potrvá od 27. augusta do konca roka 2020.

 Okrem histórie a rekonštrukcie kasemat návštevníci spoznajú ako vyzerali prvé prehliadky, akými legendami ich sprievodcovia spestrovali, aké príbehy a osudy sú s nimi spojené a koho inšpirovali. Potvrdzujú to plány a ilustrácie podzemných priestorov, raritné fotografie, dobové novinové a iné dokumenty. Taliansky spisovateľ, dramatik a básnik Silvio Pellico tam nedobrovoľne prežil vyše osem rokov (18. 2. 1822 – 1. 8. 1830) a knihou Z mojich žalárov preslávil toto väzenie v Európe, keďže vyšla v mnohých jazykoch. O kasematach vzniklo v prvej polovici 20. storočia niekoľko filmov.    

 Hrad a pevnosť Špilberk je národnou kultúrnou pamiatkou Českej republiky. Bol založený v polovici 13. storočia a patrí medzi dominanty Brna. Pre turistov je ľahko prístupný na príkrom skalnom vrchu nad historickým centrom. Bývalý kráľovský hrad a najvýznamnejšia baroková pevnosť na Morave chrániaca mesto pred vojnami nebola nikdy dobytá. Kasematy boli vybudované v roku 1742 v rámci záverečnej prestavby hradu na barokovú pevnosť. Dvojposchodové chodbové priestory spájajúce cely sa stali súčasťou vojenskej obrannej pevnosti aj tvrdou väznicou. 

V tomto podzemí boli väznení v rôznych obdobiach najväčší zločinci, francúzski revolucionári, uhorskí jakobíni, talianski vlastenci usilujúci o nezávislosť krajiny, politickí väzni aj civilní odporcovia rakúskeho režimu. Preto Špilberk nazývali aj väznicou národov. Naposledy sa kasematne cely zaplnili civilnými väzňami v prvom roku nacistickej okupácie Československa. Trpelo tam niekoľko tisíc českých vlastencov, z nich niektorí zomreli a ostatní boli presunutí do nemeckých väzníc a koncentračných táborov. V rokoch 1939 – 1941 na Špilberku nemecká armáda vytvorila rozsiahlou úpravou vzorové kasárne v romanticko historizujúcom duchu veľkonemeckej ideológie. Potom tam sídlila československá armáda do roku 1959, kedy na hrade skončila vojenská éra. V nasledujúcom roku sa Špilberk stal sídlom Múzea mesta Brna. Okrem panoramatických pohľadov na mesto a okolie hrad ponúka viaceré výstavy i pestré kultúrne aktivity.      

rNUlife.sk / Pavol Erdziak